Kritické myslenie a manipulácia

Výzva k intelektuálnej poctivosti

Myšlienky prezentované na nasledujúcich riadkoch budú pre mnohých kontroverzné – to je mierenie do „vlastných radov“ vždy. Preto chcem hneď v úvode jasne deklarovať, že moje postoje v posledných dvoch krízach, ktoré spoločnosť rieši, sú jasné – som za očkovanie proti koronavírusu a napadnutie Ukrajiny považujem za jasnú agresiu zo strany Ruska, ktorú treba odsúdiť.


  • Zdieľajte s okolím

    • Ivana Ivanová

      Ivana Ivanová

      15.04.2022 / 8 minút čítania / prečítané 1680x

Spoločnosť od nepamäti vnímala koncept „vonkajšieho nepriateľa“. Externá hrozba vytvárala zdieľanú identitu a dávala pocit spolupatričnosti. Či to bola potreba brániť sa pred útokmi zvierat alebo pred drancovaním zásob ďalším kmeňom, opatrnosť pred tými, ktorí k nám nepatrili, bola z hľadiska evolúcie výhodná. V rámci delenia na „my“ a „oni“ sa ale vyvíjal aj dvojitý meter, ktorý dnes vidíme bežne. Nedemokratické krajiny určite odpočúvajú západ, preto je v poriadku, že Obamova administratíva robí to isté, veď to je len „reakcia“. Rusko sa len vyhovára na ukrajinské laboratóriá a biologické zbrane na to, aby narušili suverenitu štátu, ale západná invázia do Iraku kvôli podozreniam z držby zbraní hromadného ničenia bola úplne iný prípad. Skrátka my sa len bránime, my len reagujeme, my máme dobrý úmysel, správne záujmy, lepšie hodnoty a tak sa môžeme správať inak, než vyžadujeme od ostatných. Nekonzistencia či hodnotenie cieľov a prostriedkov podľa toho, ako sa nám to práve hodí, sú však nebezpečné.

Pár rokov dozadu bežala v Česku informačná kampaň od Hnutí pro život, ktorá bola namierená proti potratom a jej hlavným sloganom bolo: „Žiješ, pretože ťa rodičia chceli (1).“  Po krajine boli rozmiestnené desiatky bilbordov s realistickými zobrazeniami v podobe ručičiek desať-týždňov starých detí. Podobný prípad sa odohral aj na Slovensku, kde za kontroverznou kampaňou proti potratom stálo Európske centrum pre bioetickú reformu. Ich bilbordy zobrazovali fotografiu usmrteného plodu v 11. týždni tehotenstva (2). Mnohí moji liberálni kamaráti (mňa nevynímajúc) boli zhrození – toto nie je o informovaní a slobodnej voľbe, toto je citový nátlak, manipulácia, takéto veci sa nemajú diať. 

Posuňme sa o pár rokov bližšie k dnešku a upriamme pozornosť na očkovaciu kampaň, ktorú spustilo české ministerstvo zdravotníctva. Kampaň so sloganom „mal svoju pravdu“ využívala zábery priamo z nemocníc. Ľuďom sprostredkovala fotografie pacientov napojených na prístroje, ale aj mŕtvych ľudí, na ktorých lekári fixkou písali dátum a čas smrti (3).  A niektorí moji liberálni kamaráti (mňa nevynímajúc) to považovali za dobrý krok – kampaň, ktorá naozaj osloví a zaúčinkuje, drastické zábery nie sú problém, kľúčová je efektivita. 

A tu sa dostávame k problému – konzervatívni ľudia môžu vidieť v interrupciách rovnakú hrozbu, akú vidím ja v pandémii. Môžu cítiť potrebu oslovenia ľudí rovnako akútne. Čo je intelektuálne poctivé v takýchto prípadoch je: 

  1. BYŤ KONZISTENTNÝ: Či už mám názor, že brutálna a manipulatívna reklama by nemala mať v spoločnosti priestor, alebo si myslím, že vyvolanie zhrozenia a pobúrenia je dobrý nástroj na získanie pozornosti a rozprúdenie diskusie, na tom teraz nezáleží. Jeden z prejavov intelektuálnej poctivosti je ale pristupovať k analogickým situáciám rovnako. 
  2. VEDIEŤ VYSVETLIŤ, PREČO KONZISTENTNÝ NIE SOM: Je v poriadku mať na niektoré podobné situácie iný názor, ale musím vedieť pomenovať prečo. V čom sú tie veci rozdielne? To, že s jedným súhlasím a s druhým nie, nie je dostatočný dôvod.

Posuniem sa od krízy okolo pandémie ešte k aktuálnejšej téme – k ruskej invázii na Ukrajine. Tematicky však ostanem pri tom istom a to pri konzistentnosti v tom, čo vyžadujeme a čo sami robíme. Tri príklady na vykreslenie situácie: 

MANIPULÁCIA S DÁTAMI

Rusko býva často (a neraz právom) osočované z vymýšľania si dát, či z prekrúcania a misinterpretovania vecí napríklad pri prieskumoch verejnej mienky u obyvateľov východnej časti Ukrajiny ohľadom toho, kým sa cítia byť, kam by chceli patriť a podobne. Vyžadovať férovosť je v poriadku. Ak to ale nerobíme my, západné a demokratické krajiny, čo chceme po menej demokratických aktéroch? Možno ste zachytili prieskum ukrajinskej organizácie Active group (4), ktorý bol zdieľaný snáď všade – len pre ilustráciu napríklad na Topkách (5),  v denníku Plus JEDEN DEŇ (6),  portálom Startitup (7),  či denníkom Nový čas (8).  Všetky zmienené médiá sa pritom odvolávali na Políciu Slovenskej republiky, ktorá nižšie zmienené informácie publikovala. Čo sa teda presnejšie stalo, bod po bode (a len vybrané veci, nakoľko chýb okolo tohto výskumu nebolo málo). 

Nadpis článku od organizácie Active group tvrdil, že „prieskum hovorí, že 86,6% Rusov podporuje ozbrojenú inváziu Ruska do iných európskych krajín“, čo každý jeden z vyššie uvedených aktérov následne prebral. Vôbec im nevadilo, že toto číslo v skutočnosti vzišlo z otázky o tom, či si ľudia myslia, že by Ruská federácia mala vojensky prinútiť iné krajiny, aby skončili so svojou podporou pre nacistov na Ukrajine. Jednak je táto otázka formulovaná sugestívne, za druhé nehovorí o tom, či ľudia podporujú ozbrojenú inváziu do iných európskych krajín a za tretie na ňu kladne odpovedalo len 40,6% opýtaných. Ďalších 46% odpovedalo, že možno áno, možno nie, nie sú si istí. Sčítať tieto dve skupiny do odpovede „áno“ nie je omyl, ale cielená manipulácia. 

Podobne slovenské médiá neskontrolovali ani ďalšie dáta, ktoré sa tentokrát týkali už konkrétne našej krajiny. V tomto prípade uverejnili, že 39,6% opýtaných si želá vojnu na Slovensku. Toto číslo je ale podiel len z tej časti opýtaných, ktorí uviedli, že Rusko by malo pokračovať s operáciami aj v ďalších krajinách. Keby sme zobrali (férovo) všetkých opýtaných, zrazu by číslo kleslo na 25,5%. 

Ešte o krok ďalej v dezinterpretácii dát zašiel denník Nový čas, ktorý síce v článku hovorí o 39,6%, no v nadpise zdôrazňuje, že vojnu na Slovensku chce „skoro polovica“ Rusov. Rýchlosť, ktorou sa z „o niečo viac ako štvrtiny“ opýtaných (25,5%) stala „takmer polovica“ opýtaných, je pozoruhodná. 


VYHOVÁRANIE SA NA LOGICKÉ CHYBY

Logických chýb a argumentačných faulov je mnoho, ale ostaneme pri dvoch, ktoré poslúžia na vykreslenie situácie – whataboutizmus (slovensky ačohentizmus) a otrávená studňa. Ak tieto pojmy nepoznáte, netreba sa obávať, vysvetlíme si ich. Na začiatok je dobré vedieť, že obe tieto veci sa hýbu na hranici medzi logickými chybami (omyl) a argumentačnými faulmi (zámer) a vo férových diskusiách by bolo dobré vyhnúť sa im.

Ak niekoho obviníme z „whataboutizmu“, vravíme, že sa snaží odvrátiť našu pozornosť na iné témy. Pýta sa „a čo táto situácia“ bez toho, aby sa venoval pôvodnej diskusii. Ak napríklad konfrontujem jedno z mojich detí s tým, že zjedlo čokoládu pred večerou, hoci vie, že to má zakázané, prejavom tejto nefér odpovede od neho by bolo: „Ale môj brat zjedol včera dve.“, alebo: „Áno, ale v škole som dostal jednotku.“ Nič to nehovorí o tom, že konfrontované dieťa porušilo pravidlá – to je aj naďalej pravda, hoci sa mu niečo iné podarilo, alebo aj ak tie pravidlá porušili aj iní členovia domácnosti. A túto chybu vie zrazu identifikovať kde-kto na internete – akonáhle sa niekto odváži opýtať, prečo teraz tomuto konfliktu venujeme toľko pozornosti, keď pri bombardovaní v Sýrii v roku 2016 to bolo inak, okamžite sa v komentároch dočítam, ako je to nefér otázka, týmto len nahrávame Putinovi, treba sa venovať tomu, čo sa deje tu a teraz. Nuž, nie tak celkom. Whataboutizmus spočíva v tom, že niekto obráti pozornosť iným smerom bez toho, aby to bolo relevantné. Ak je vysvetlené, prečo bola do konverzácie vtiahnutá aj iná situácia či osoba, tak to prestáva byť pravdivá výčitka. Ak na mňa napríklad mama kričí, že som si dala čokoládu pred večerou, je v poriadku ohradiť sa, že aj môj brat si ju dal a na neho nekričí. Ak mi otec sľúbil, že za jednotku z písomky si môžem dať pred večerou čokoládu, je v poriadku poukázať na to, že som tento cieľ v škole dosiahla a odmenu si zaslúžim. V diskusiách treba dávať pozor na to, či sú to len výkriky do prázdna v podobe: „A čo bombardovanie v Aleppe? A čo genocída v Rwande? A čo zbrane pre Saudskú Arábiu, ktorá devastuje Jemen? A čo Ujguri?“, alebo nám druhá strana ukazuje reálnu podobnosť situácií a je v práve, keď sa nás pýta, v čom je práve toto iné. Len tak okrajovo, všetky pred chvíľou zmienené príklady sú celkom dobré podnety na (seba)reflexiu.

A aby toho nebolo málo - nielen že náš oponent v diskusii možno nerobí logickú chybu a je so svojimi otázkami v práve. Naviac sa chyby môžeme dopúšťať práve my. Otrávená studňa je podkategória útoku Ad hominem, ktorý sa zameriava na osobu namiesto obsahu. Jednoduchým príkladom je, ak nám niekto niečo vysvetľuje, napríklad o autách a my neodpovedáme vecne, ale snažíme sa zdiskreditovať obsah tým, že o tom nemôže nič vedieť, veď je ešte len dieťa, prípadne je len žena. Pri „otrávenej studni“ sa deje niečo podobné, akurát je to preemptívny, nie reaktívny, útok. Vopred sa snažíme niekoho zdiskreditovať a čokoľvek následne povie je už podľa nás mimo diskusiu. Ak tvrdíme, že ktokoľvek teraz vyťahuje iné situácie a príklady, škodí diskusii, odvracia pozornosť, nahráva Putinovi… tak to sme my, kto opúšťa intelektuálnu poctivosť a dopúšťa sa logickej chyby, nie druhá strana.



VYTRHNUTIE Z KONTEXTU

Účel svätí prostriedky – myslí si nemálo ľudí v spoločnosti. Ďalší sa budú brániť, že cesta je dôležitejšia ako cieľ a ak sme použili nemorálne či nezákonné prostriedky (vyhrážali sa, ukradli dôkaz), dosiahnutie cieľa je irelevantné (priznanie je neplatné, odsúdenie nie je možné). Mojim cieľom opäť nie je hovoriť, kto má pravdu. Ja len chcem poukázať, že tak ako nemáme byť nekonzistentní pri práci s dátami, oháňaní sa logickými chybami alebo práci s reálnymi fotkami, tak nie je ospravedlniteľné ani vytrhávať veci z kontextu len preto, že „my sme tí lepší“.

Dezinformačné kroky Ruska znepokojujú svet denne – popieranie bombardovania civilných cieľov, obviňovanie Ukrajiny, že si mestá bombarduje sama, heroické videá ruských vojakov, ktorí odmínovavajú okolie ukrajinských miest. Takýchto noviniek nájdete na internete plno. Okrem nedokázateľných a vymyslených vecí sa deje aj niečo ďalšie – niektoré veci sú cielene vytrhnuté z kontextu. Takto sa napríklad do pozornosti dostala fotka nacistického symbolu na schodoch v Kyjeve, ktorá bola síce reálna... ale tri roky stará (9). V momente, kedy niekto vezme starú fotku a vloží ju k novému článku, neuhrá to na omyl. Nechtiac to mohli šíriť ďalší ľudia, to nepopieram, ale pôvodný autor cielene a vedome klamal. Opäť takéto nepoctivé taktiky ale nemusíme hľadať len na strane Ruska a pozrime sa do vlastných radov. Kto neprišiel do kontaktu s fotkou, kde donbaský chlapec hľadá v zbombardovaných ruinách svoju matku (10)? Pôvodný klip (11), z ktorého je záber, rovnako nie je natočený v priebehu tohto konfliktu, ale bol uverejnený už v roku 2015. Použiť fotku z neho pri článku o aktuálnej situácii je rovnaká manipulácia s realitou a čitateľmi, akú vyčítame ruským médiám.




Manipulácia a zavádzanie do rozumnej diskusie nepatria a je jedno, či sa ich dopúšťa konzervatívec alebo liberál, pravičiar alebo ľavičiar, prozápadne alebo provýchodne orientovaný človek. Minimum, čo potrebuje človek spraviť, ak sa chce správať inak, než žiada od iných, je vysvetliť, prečo má na to právo. Oveľa lepšie je ale ísť vzorom. Nehľadať výhovorky na ústup z vlastných hodnôt a obchádzanie kritického myslenia, ale ostať im verný. Ak chceme kritizovať ohýbanie dát, šírenie dezinformácií alebo používanie manipulatívnych techník u iných, potrebujeme sa voči tomu vyhraniť aj vo svojom tábore. A ideálne je začať u seba.




[1] https://hnutiprozivot.cz/clanky/452-svobodni-lide-a-svobodna-volba 

[2] https://www.postoj.sk/434/tebe-kampan-pravo-na-zivot-odopreta-nebola 

[3] https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/koronavirus-cesko-kampan-podpora-ockovani-fotky-mrtvych-nemocnice_2111082000_aur

[4] https://activegroup.com.ua/2022/03/16/survey-says-86-6-of-russians-support-the-armed-invasion-of-russia-in-other-european-countries/? 

[5] https://www.topky.sk/cl/10/2280535/Sokujuci-PRIESKUM--Takmer-40---Rusov-si-zela-vojnu-na-Slovensku--Situaciu-na-Ukrajine-podporuju 

[6] https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sokujuci-zaver-prieskumu-40-rusov-zela-vojnu-aj-slovensku 

[7] https://www.startitup.sk/velke-mnozstvo-rusov-ma-podporovat-agresiu-krajiny-vo-svete-novy-prieskum-prekvapil-svet/ 

[8] https://www.cas.sk/clanok/2656949/styri-spravy-o-ukrajine-skoro-polovica-rusov-chce-vojnu-na-slovensku-starostu-melitopola-vymenili-za-brancov/ 

[9] https://www.jpost.com/international/ukraine-says-nazi-display-at-mall-part-of-russian-information-warfare-581195 

[10] https://www.stopfake.org/en/photo-depicting-donbas-boy-looking-for-his-mother-was-staged/ 

[11] https://www.youtube.com/watch?v=9s-QkmCGA78&t=3s 


    • Komunity
    • Hodnotové konflikty
    • Európa

  • Môže sa vám ozvať naša Monika?

    Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).

    Prihlásiť sa na odber noviniek
  • Monika Straková - Riaditeľka kancelárie

    Monika Straková

    Riaditeľka kancelárie


    / +421 2 5292 5016