Kritické myslenie a manipulácia

Čo je to žena

Tento mesiac (1.6.2022) vyšiel nový dokumentárny film, ktorého autorom je Matt Walsh – americký konzervatívny politický komentátor. Témou je, ako už z názvu vyplýva, hľadanie odpovede na otázku „čo je to žena“. Walsh si kladie túto otázku ako reakciu na aktuálnu tému transrodových ľudí. V čase písania blogu malo toto dielo hodnotenie 8,6/10 na medzinárodnej platforme, ktorá hodnotí filmy (1) a 84% na našej platforme (2). Rovnako tak moji konzervatívni kamaráti a kamarátky dokument chvália na sociálnych sieťach. A tak som si ho pozrela tiež. No ich nadšenie rozhodne nezdieľam.


  • Zdieľajte s okolím

    • Ivana Ivanová

      Ivana Ivanová

      23.06.2022 / 10 minút čítania / prečítané 1995x

Matt Walsh priniesol kontroverznú tému. Netajím sa tým, že s názormi autora na transrodovosť nesúhlasím. V nasledujúcich riadkoch však nebudem primárne argumentovať za moje názory, ako skôr poukazovať na to, čo robí jeho dokumentárny film zle aj bez ohľadu na to, čo si človek myslí o tejto téme. 

Totiž momenty, kedy sú ľudia nadšení, keď niekto zastáva ich názor až tak, že neriešia, kto to je alebo ako to robí, polarizovanej spoločnosti a diskusii škodia. Napríklad ak bol niekto za očkovanie proti koronavírusu, ale ostatných presviedčal lžami alebo násilím a vulgarizmami, urobil pre „môj tábor“ viac škody ako úžitku. Alebo ak človek deklaruje proukrajinský postoj v súčasnom konflikte spôsobom, že nenávidí všetko ruské a je ochotný šíriť hoaxy, ktoré Rusko ukazujú v zlom svetle alebo zatajovať nepríjemnú pravdu o nemorálnych krokoch ukrajinských vojakov, je jedno, že náš cieľ (v tomto prípade zastať sa Ukrajiny) je rovnaký. Jeho metódy sú skrátka škodlivé. Walshov dokument by nemal byť za niektoré chyby odsúdený len tými, čo s jeho názormi nesúhlasia, ale aj tými, ktorí si myslia to isté – ale robia to korektne. Na prvý pohľad profesionálne dielo má totiž nejeden obsahový problém. 

    

1. Budovanie si nepriateľa

Krátky oficiálny popis videa nie je nič iné, než vystavanie senzácie. „Otázka, ktorú nie je dovolené sa pýtať. Dokument, ktorý nechcú, aby ste videli.“(3) Pripomína Vám to niečo? Mne napríklad klasické nadpisy na konšpiračných weboch. Klamú Vás! Nechcú, aby ste vedeli pravdu, preto nás blokujú! Zdieľajte, kým to nezmažú! Najjednoduchšie zaznamenateľný moment, kedy sa Walsh vzďaľuje od snahy tvoriť férový dokument, je jeho príhovor školskej rade v okrese Loudoun (Virgínia). Podľa mňa pochopiteľný krok, že na lokálnych stretnutiach a pri lokálnych témach chcú organizátori a organizátorky nechať hovoriť prednostne miestnych ľudí, obišiel Walsh tým, že si v okrese prenajal nehnuteľnosť. Neférovosť, akou si získal možnosť vystúpiť s príhovorom, bola odmenená nefér časom. Uznávam, 60 sekúnd je málo. Keď sa ale pozrieme na to, ako ich Walsh využil, s dokumentom to má málo spoločného. 

Hovoril o tom, ako sa ho snažili umlčať. A všetci, čo tam sedia, zneužívajú deti. Indoktrinujú ich do svojho šialeného ideologického kultu s mnohými fanatickými pohľadmi. Tým, že im vnucujú násilný nezmysel, berú deťom pravdu, sú jedom, sú predátormi. Hovoril, že vidí, prečo sa ho snažia zastaviť od možnosti hovoriť. Vraj vedia, že ich názory sa nedajú obrániť. Umlčia oponentov, lebo nemajú argumenty. Môžu sa len skrývať pod posteľami ako patetickí malí bezbožní zbabelci dúfajúci, že druhá strana zmĺkne a odíde. Ale to sa nestane. On osobne to sľubuje. (4)

Tvrdenia namiesto argumentov, útočenie na osoby namiesto na obsah, tlak na emočnú stránku témy miesto tej vecnej – jeden argumentačný faul za druhým. Keď sa ale pozriete na komentáre pod týmto príhovorom, nemálo z nich je oslavných. Dobre si im to povedal, máš odvahu, zotrel si ich. (5) Možno mi niečo uniká, ale ja ho ako hrdinu po týchto slovných útokoch veru nevnímam. 

Aká by bola reakcia môjho liberálneho ja? Asi, že zo spoločenskej diskusie dávame bežne niektoré názory preč. Nie preto, že sú správne a my na ne nemáme odpovede. Skôr preto, že sú nesprávne a majú negatívny dopad. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda niekoho iného. Po vypnutí konšpiračných webov alebo pri odmietaní pozývania kotlebovcov do verejných diskusií sme počuli to isté, čo od Walsha – chcú nás umlčať, lebo máme pravdu. Boja sa s nami diskutovať. Nie. Chceli sme ich umlčať, lebo ich názory boli škodlivé. Minulý kalendárny rok bolo zabitých 375 transrodových osôb. (6) Transrodoví ľudia majú štyrikrát väčšiu šancu stať sa obeťami násilných trestných činov, než cisrodoví ľudia. (7) A mohla by som pokračovať. Každopádne dôvody, prečo ich treba chrániť pred verejným osočovaním, snáď nemusia byť tak zložito formulované a stačí sa odvolať na nejakú základnú morálku a rešpekt.

Aká by bola reakcia môjho konzervatívneho ja? Bola by som smutná, že niečo, čomu verím, zastupuje takýto človek. Mrzelo by ma, ako jednoduchú výhovorku teraz budú mať oponenti na to, aby s nami nediskutovali. Že sa s nami diskutovať nedá, lebo len útočíme a nehovoríme k veci. Ľutovala by som, že ten priestor, ktorý dostal, nevyužil na niečo konštruktívnejšie a užitočnejšie. 


2. Prezentovanie len časti pravdy (povedať A, ale nepovedať B,C,D) a vyzobávanie čerešní (Cherry picking)

Autor sa nesnaží zobrazovať veci komplexne, prinášať rôzne pohľady, pracovať s reprezentatívnymi príkladmi alebo celou škálou vecí. Pri transrodových ľuďoch sa napríklad chytá populárnej témy športu a toho, ako je nespravodlivé, že transrodové ženy teraz vo veľkom vyhrávajú súťaže. 

Moje liberálne ja by mu odpovedalo, aká je to hlúposť a že neexistuje preukázateľná spojitosť medzi transrodovosťou a nadmerným vyhrávaním. Protestovalo by, ako transrodoví muži naopak, podľa tejto logiky, majú nespravodlivú nevýhodu. Namietalo by, že ak aj uznám, že transrodová žena má teraz napríklad výhodu v rýchlostných či silových disciplínach, uplatnením rovnako stereotypného vnímania by mala nevýhodu v disciplínach zameraných na estetický cit alebo ladnosť. Vysvetľovala by som, že ambíciou športu nie je úplná spravodlivosť – preto nevylučujeme z bežeckých disciplín atlétov či atlétky čiernej pleti, hoci ich dlhšie končatiny alebo zloženie svaloviny im dávajú komparatívnu výhodu (8) (čo je podložené mnohými dátami, výskumami, dlhoročnými meraniami – všetkým, čo pri transrodových športovcoch a športovkyniach absentuje). Ani z basketbalu nevylučujeme ľudí s nadpriemernou výškou, aj keď im ju môžu nižšie športovkyne a športovci závidieť. Z plávania sme nediskvalifikovali Michaela Phelpsa, aj keď kombinácia Marfanovho syndrómu, hypermobility a zníženej tvorby kyseliny mliečnej, z neho robia len ťažko poraziteľného súpera. (9) Alebo by som argumentovala (aby sme sa nerozprávali len o vrodených ne/výhodách) Oscarom Pistoriusom. Obava ľudí ako Walsh, že jednotlivci teraz budú podstupovať tranzíciu len preto, aby získali „výhodu v športe“, je pre mňa asi tak absurdná, ako že si začnú odrezávať nohy, aby získali možnosť bežať s umelými končatinami. (10)

Môjmu konzervatívnemu ja by sa nepáčilo, že Walsh hovorí, ako je takýchto víťazov a víťaziek veľa, ale končí to len na úrovni tvrdení. To, že vymenuje tri konkrétne prípady, jednu školu a v pozadí pustí video s desiatimi zábermi, nehovorí nič reprezentatívne. Transrodových ľudí je omnoho viac – zlomok z nich je v športe – koľko z nich sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach? Ak toto nebolo vhodné miesto na prezentovanie dát, tak už neviem. 

Úplne rovnaký prístup zvolil Walsh pri výbere transrodového muža (Scotta/Kellie Newgent), ktorého osobný príbeh v dokumente ukazuje. Je to človek, ktorý podstúpil tranzíciu pred mnohými rokmi a teraz má zdravotné problémy. Poukazuje na to, že mal nedostatok informácií, dnes svoje rozhodnutie ľutuje a snaží sa presviedčať aj iných ľudí, ktorí tento krok zvažujú. Sile osobného príbehu rozumiem a určite mi v dokumente neprekáža. Kým ale nie je podložený akýmikoľvek širšími dátami, nedokážem si predstaviť, či tento prípad reprezentuje štandard alebo je to abnormalita. Či výčitky, ktoré Scott/Kellie prezentuje sú reálne (bolo to tak), alebo ich tak vníma až dodatočne (má zdravotné problémy, nie je šťastný/á, chcel/a by to zmeniť). Tranzícia je len nástroj. Môže si ho človek zvoliť zle? Môže. Ako kopu iných, nemenných vecí. Niekto ľutuje, že mal dieťa. Alebo že daroval obličku. Ani jedna z týchto vecí ale nie je zlá sama o sebe, hoci ju tak niekto môže subjektívne vnímať. 

Rovnako ako Walsh ukázal publiku emóciami nabitý príbeh Scotta/Kellie, ja by som vedela vystavať smutný príbeh okolo Gabriela, ktorý tranzíciu nepodstúpil a siahol si na život. (11) Oba osudy spája to, že podstúpenie/nepodstúpenie tranzície bolo pre aktérov závažné a negatívne. Ale viete čo? Človek z dokumentu žije, Gabriel nie. Človek z dokumentu sa sám mohol rozhodnúť, Gabriel nie. Áno, Walsh sprostredkoval pravdivú informáciu o tom, že transrodoví ľudia majú vyššie štatistiky v siahnutí si na život (A). Pozabudol ale na to, že možno bez tranzície by boli tieto čísla ešte vyššie (B). Alebo na to, že si na život možno nesiahajú kvôli tomu, že tranzícia bola chyba (Walshov predpoklad), ale preto, lebo sa k nim spoločnosť stavia odmietavo, hodnotí ich, diskriminuje ich, musia bojovať o to, aby ich oslovovali tak, ako sa cítia, mohli ísť na toalety, kam sa cítia, že patria a tisíc ďalších menších aj väčších prekážok, ktorým denne čelia (C).

V inej časti dokumentu išiel Walsh do Kene, aby našiel odpoveď na to „kto je žena“, u miestneho obyvateľstva. S tým, že niektorí tamojší obyvatelia nikdy nepočuli o možnosti zmeny pohlavia, narábal ako s dôkazom, že je to niečo neprirodzené a zlé. Odpoveď na otázku „kto je žena“ je predsa jednoduchá, títo ľudia ju vedia...tak prečo nie my? To, že niekto nepozná všetky možnosti, neznamená, že tie možnosti sú automaticky zlé. Títo ľudia sa smiali pri predstave zmeny pohlavia. Iné kultúry by sa vám smiali pri nápade, že žena môže sedieť po boku muža. Alebo pri predstave, že žena môže uprednostniť kariéru a zvoliť si nemať deti. Niektorým kultúram by bolo divné, že sme ochotní si do tela pichať nejaké očkovacie látky. A iné kultúry by sa na nás pozerali cez prsty a s opovrhnutím, že našich rodičov na sklonku života zatvárame do domovov, nech si tam počkajú na smrť. Pridaná hodnota informácie, že v Keni niektorí ľudia ešte nepočuli o možnosti zmeny pohlavia, snáď za tú cestu ani nestála.

Otázna je aj interpretácia ďalšieho príkladu, ktorý prináša a tým je David Reimer. David bol jedno z dvojčiat, ktorému bol po narodení pri nepodarenej obriezke poškodený penis a následne bol vychovávaný ako dievča – tak sa k nemu správalo okolie, také dostával darčeky, tak bol oslovovaný. Časom začal cítiť nesúlad medzi tým, ako je k nemu pristupované a tým, kým sa cíti byť. Dozvedel sa pravdu, chcel sa stať opäť mužom a prijal nové meno. Davidov príbeh končil smutne a predčasne – siahnutím si na život.

Závery, ktoré z tohto prípadu Walsh vyvodzuje, sú prospešné pre vnímanie jednoty medzi pohlavím a rodom. Chlapcovi bol jeho rod násilne zmenený, to je neprirodzené, chcel to zvrátiť a problémy, ktoré mal, boli spôsobené týmto zásahom. Dáva bokom, že psychickými problémami trpel aj Davidov brat (dvojča), ktorému do jeho pohlavia či rodu nebolo nijako zasahované. Napriek tomu sa predávkoval antidepresívami. Ignoruje, že možno psychické problémy, ktorými David trpel, súvisia viac s nacvičovaním sexuálnych aktov medzi súrodencami, do ktorého nútil deti psychológ John Money, než so zmenou rodu. Alebo že úlohu zohral komplikovaný vzťah s rodičmi. Davidova neustála nezamestnanosť. Požiadavka jeho ženy o rozvod. (12)

Walsh zatvára oči pred tým, že tento príklad krásne vykresľuje aj opačnú stranu – že keď ste vychovávaný ako dievča, pristupujú k vám ako k dievčaťu, biologicky sa blížite k dievčaťu...ale cítite sa byť chlapcom...trpíte. A je jedno, že v tomto prípade ste pôvodne boli chlapec. Princíp je uplatniteľný aj opačne. (13)


3. Argumentovanie extrémnou situáciou a argument snehovej gule (šikmá plocha)

Walshov slabý postoj sa ukazuje aj v celkovom výbere vykreslenia sveta. Ukazuje extrémne prípady snehovej gule – nabaľujúceho sa problému (s veľkými skokmi medzi jednotlivými krokmi). Hovorí, že školy najprv tolerovali, že sa niektorí chlapci identifikujú ako dievčatá a naopak. Následne to viedlo k tomu, že dnes sa niektoré deti identifikujú ako mačky a v škole miesto rozprávania mňaukajú. Kde to skončí?

V inom zábere nám púšťa telefonický záznam rozhovoru s kanadských otcom, ktorého dcéra chcela podstúpiť tranzíciu vo veku 13 rokov a nemocnica k tomu (podľa miestnych zákonov) nepotrebovala jeho súhlas. Naopak za otcove vyjadrenie nesúhlasu so zákrokom a za neakceptovanie toho, ako sa jeho dieťa identifikuje a želá si byť oslovované, je súdený. 

V ďalšej časti dokumentu sa Walsh pohoršuje v rozhovore s odborníčkami nad tým, že sa robia nezvratné fyzické zákroky a podávajú sa problematické hormonálne lieky maloletým deťom. 

Vedela by som postaviť argument proti každej jednej z týchto vecí. Ukazovať, ako sa dá nastaviť hranica toho, čo za zmeny v rámci seba-identifikovania sa ešte akceptujeme (orientácia, rod) a zároveň povedať, že niečo je už mimo tejto slobody (vnímať sa ako zviera, stroj). Alebo argumentovať cez komparatívnu analýzu aj za to, že je možné akceptovať i vnímanie sa ako mačka alebo lietadlo. Dokázala by som postaviť argument obraňujúci kanadský systém. Ale toto nie je text o tom. Aj keby som s Walshom súhlasila, to, ako si vyberá najextrémnejšie možné situácie a argumentuje proti najslabšiemu možnému postoju oponenta, je zbabelé. Ak chcete ľudí o niečom presvedčiť, mali by sme sa proti argumentom druhej strany vymedziť v ich najsilnejšej možnej podobe. Iste, niektorí zástancovia a zástankyne absolútnej slobody Vám povedia, že sa môže dieťa rozhodnúť v akomkoľvek veku a môže sa identifikovať ako ktokoľvek/čokoľvek. To však rozhodne nie je názor väčšiny. Ja som zástankyňa slobody a rovnosti. Ale áno, súčasne by som prirodzene očakávala a chcela nejaké limity pred takýmito zákrokmi – minimálny vek, vstupnú prehliadku fyzického a psychického zdravia, stanovenú dobu od podania žiadosti po začiatok zákroku ako možnosť na zváženie rozhodnutia. Či už ako Walshov spojenec alebo oponent – preferovala by som, aby reagoval na silnejšiu líniu protistrany, než akú si zvolil.


4. Implicitná manipulácia

Walsh miestami s divákmi a diváčkami manipuluje implicitne. Nič priamo nepovie. Ale dáva odkaz. Napríklad keď v dokumente niekto nesúhlasí s jeho tvrdeniami, že transrodoví ľudia v športe často vyhrávajú a že je to skôr výnimka, ako pravidlo. Walsh v ten moment umiestňuje do dokumentu zostrih záberov transrodových ľudí, ktorým sa v športe darí. Odkaz je jasný – pozrite, koľko ich je; to nie je len pár prípadov. O realite nemáme žiadnu informáciu, žiadne celkové počty, žiadne štatistiky, žiadne výskumy – ale pocit zostáva. (14)

Rovnako pracuje dokument s výberom transrodových ľudí, ktorých nám ukazuje v záverečnom zostrihu. Je to veľmi podobné, ako sa kedysi stavala argumentácia proti LGBTQ pochodom. Na pochode bola jasná väčšina ľudí, ktorých by ste na ulici nevedeli rozoznať od heterosexuálov, ktorých by ste pokojne zamestnali a ktorí nikoho nerozrušovali. Svet ale pravidelne obleteli fotky tých pár výstredných jednotlivcov, ktorí boli sporo-odetí, s koženými obojkami a podobne. To, že aj na toto majú právo, je nateraz iná vec. Ale že si niekto pri vytváraní obrazu a názoru na skupinu vyberie za jej reprezentantov a reprezentantky cielene extravagantných ľudí, výzorom aj prejavmi, je skresľujúce. Áno, Walsh mohol dať do dokumentu ľudí, ktorí sa normálne začlenili do spoločnosti, pracujú na klasických pozíciách, nevyčnievajú výzorom ani prejavmi a ich okolie často ani netuší, že sa narodili s iným pohlavím, než s akým ich poznajú oni – to by sa mu ale nehodilo do jeho argumentácie o zvrátenom svete, ktorý smeruje k záhube. 


A tu je možno nateraz dobré skončiť. Napriek vyššie napísanému netvrdím, že za dielom Matta Walsha nie je vidieť kus práce. Že sa v ňom nenájdu dobré momenty a cenné informácie. Len zanikajú v tom víre faulov, poloprávd a manipulácií. Diskusia je potrebná. O ťažkých a kontroverzných témach o to viac. Ale dajme prosím pozor na to, kto, ako a čím do tej diskusie prispieva a formuje názory verejnosti. 



[1] https://www.imdb.com/title/tt20256528/ 

[2] https://www.csfd.sk/film/1190521-what-is-a-woman/recenzie/ 

[3] https://lnk.sk/jup7 

[4] V dokumente túto časť nájdete v čase 1:19:30 až 1:21:35.

[5]  https://www.youtube.com/watch?v=nBXBYADT01E 

[6] https://www.forbes.com/sites/jamiewareham/2021/11/11/375-transgender-people-murdered-in-2021-deadliest-year-since-records-began/?sh=46535f6b321c 

[7] https://williamsinstitute.law.ucla.edu/press/ncvs-trans-press-release/ 

[8] https://korzar.sme.sk/c/4643753/preco-su-cierni-sprinteri-taki-rychli.html 

[9] https://tech.sme.sk/c/20238519/mutant-phelps-je-ako-stvoreny-na-uspechy-v-plavani.html 

[10] https://www.sme.sk/c/3409267/bezec-bez-noh-vylakal-atleticky-svet.html 

[11] https://dennikn.sk/1232852/otec-transrodoveho-gabriela-nie-je-to-ziaden-rozmar-cakali-sme-na-jeho-coming-out-rozhovor/

[12] https://cs.wikipedia.org/wiki/David_Reimer#%C5%BDivot 

[13] V dokumente túto časť nájdete v čase až 0:52:46 až 0:55:23.

[14] V dokumente túto časť nájdete v čase 0:31:43 až 0:32:57.


    • Komunity
    • Hodnotové konflikty
    • Európa

  • Môže sa vám ozvať naša Monika?

    Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).

    Prihlásiť sa na odber noviniek
  • Monika Straková - Riaditeľka kancelárie

    Monika Straková

    Riaditeľka kancelárie


    / +421 2 5292 5016