Kritické myslenie a manipulácia

Desať kníh, čo pomôžu pochopiť Rusko

Rusko: ruská zima, ruské vajce, Putin. No dobre, tak ešte Gogoľ, Čechov, Dostojevskij, Puškin. Mrázik na Vianoce. Koľkí z nás sa dostanú ďalej? A načo vlastne? Rusko je prežitok, mýtus z minulosti. Veľká vlastenecká vojna. Pre mladú generáciu je to nezaujímavá časť sveta, pre pamätníkov komunizmu zas spomienka na bombastické zájazdy ROH do Ruska (čítaj Sovietskeho zväzu), kde tiekli vodka, šampanské a majonéza potokom a sovietske hotelové upratovačky kupovali aj obnosené tepláky z kufrov socialistických turistov... Čo vlastne vieme dnes o Rusku? A chceme vôbec niečo vedieť?


  • Zdieľajte s okolím

    • Zuza Fialová

      Zuza Fialová

      18.04.2016 / 5 minút čítania / prečítané 1148x

Udalosti posledných rokov vo mne vzbudzujú pocit, že ľudia, ktorí Rusku rozumeli alebo chceli rozumieť, už v Európe odchádzajú z verejného života. Politici, poradcovia, inteligencia. Nie, nemám na mysli konšpirátorov ani prispievateľov rusofilných webov, mám na mysli skutočných odborníkov, ktorí by rozumeli histórii a tomu, ako sa vytvárala, ktorí nepodľahnú zjednodušovaniu a poznajú fakty. Rusko dnes nie je „in“. A práve preto je príťažlivou alternatívou pre všetkých tých, ktorí sú zmätení, sklamaní, znechutení a preto „sú proti“.

Ochota skúsiť poznávať skutočné Rusko je nám vzdialená podobne ako chuť spoznať skutočný vlastný príbeh. Šermujeme slovnými klišé ako „ruskij mir“, „ruská duša“ s podobnou ľahkosťou, ako hovoríme o „tisícročnom maďarskom útlaku“ či „holubičom slovenskom národe“. Neuvedomujeme si pritom, že história našej krajiny (a nášho národa) je s Ruskom prepojená viac než si dokážeme pripustiť. Nekritický obdiv je pritom rovnako nebezpečný, ako ignorovanie či pohŕdanie.

Moja znalosť Ruska nevychádza z kníh, ale z mnohých rokov cestovania, rozhovorov s ľuďmi, pozorovania. Napriek tomu si myslím, že sú knihy, ktoré nám dokážu priblížiť tú takmer mýtickú krajinu. Urobila som si nástenku desiatich z nich. Sú veľmi rozmanité. Od klasiky až po prvotinu, od histórie po politológiu. Ruskí i západní autori. Každá kniha kúsok mozaiky. Pochopiť ťažko, ale dá sa priblížiť a porozmýšľať nad tým, čo nás spája a v čom sme iní. Po rokoch skúmania si myslím, že to, čo nás spája, je zväčša to, za čo sa hanbíme. Malomeštiactvo, poddajnosť autoritám, pasívne prispôsobenie sa „dobe“, večná clivota a ľutovanie sa. Možno preto nás Rusko tak priťahuje aj odpudzuje zároveň. Prajem príjemné čítanie.

  1. Venedikt Jerofejev, Moskva – Petuški. Poéma z prelomu 60-70tych rokov opisuje cestu alkoholika prímestským vlakom. Po niekoľkých stránkach máte pocit, že sa musíte napiť. Nie je to však óda na alkoholizmus. Strhne vás do sovietskej reality, kde opilstvo je normálny stav ľudskej mysle. Dozviete sa napríklad, čo to bol „Stoprvý kilometer“ – osada kriminálnikov, prostitútok a všetkých vyhostených z mesta, ktorí sa podľa zákona nesmeli zdržiavať bližšie než sto kilometrov od Moskvy. Sovietska realita, opilecká fantázia a jasnozrivá diagnóza spoločnosti sa prepletajú v jednom chumáči pocitov, obrazov a otázok. Ak tú knihu po prvých dvadsiatich stránkach šmaríte do kúta, o dva dni ju s nepokojom zdvihnete a už sa od nej neodtrhnete.
  2. Michail Bulgakov, Majster a Margaréta. Kultový román, umelecké stvárnenie „ruskej duše“. Je tu diabol vo viacerých podobách, sú tu postavy krásne čisté a menej čisté, je tu fatálne utrpenie, je tu apokalypsa, ale aj mrazivý ruský humor. Keď kocúr Begemot nalieva Margaréte pohár, odpovedá urazene na jej otázku: „No dovoľte, žiadna vodka. Dámu by som neurazil vodkou. Je to čistý špiritus.“ (voľný preklad z orig.) Je tu brutalita režimu tridsiatych rokov, cenzúra, peklo sovietskej psychiatrie. A najstrašnejšie je, že to všetko dokopy je... krásne. Ja som knihu čítala v origináli. Tri dni v kuse v posteli s horúčkou. Neopakovateľný zážitok.
  3. Astolphe de Custine, Letters from Russia. Rok 1839. Francúzsky šľachtic, zarytý rojalista, cestuje do Ruska na dvor cára Mikuláša I., aby nazbieral argumenty proti reprezentatívnym formám vlády. O niekoľko mesiacov sa vracia ako presvedčený republikán. Rusko, ktoré v parížskych salónoch tak obdivoval, sa zblízka ukázalo celkom iné. Pokrytectvo ruského absolutizmu, utláčanie biednych, ponižovanie bohatých, zlodejstvo umenia, myšlienok, moci, a nad všetkým tróniaca všemohúca ruská byrokracia. Listy nie sú listami, ale denníkom, ktorý tento diplomat prepašoval domov v strachu, že mu bude zabavený ruskými tajnými. Najstrašnejšie na tejto knihe je, že ak si odmyslíte dobové kostýmy a kulisy, tento denník je až mrazivo súčasný. Odporúčam všetkým, čo si, podobne ako markíz, idealizujú ruskú formu vlády.
  4. Robert K. Massie, Petr Veliký. Historické stvárnenie života a udalostí okolo veľkého vládcu. Pre mňa bolo objavom najmä to, že to nebol komunizmus, ktorý oddelil Rusko od Západu. Izolacionizmus, nenávisť k cudzincom, sklon klamať zahraničie a predstierať blahobyt, boli v Rusku prítomné dlho pred komunizmom. Nie náhodou najpopulárnejším cárom medzi súčasníkmi nie je Peter Prvý, ale Ivan Hrozný. A ešte niečo. Cár Peter reformoval správanie Rusov „na príkaz“. Nepochopil, že zdrojom bohatstva holandských miest, ktoré tak obdivoval, je sloboda, ktorá stimuluje inovácie. Pokrok je ťažké vynútiť príkazom. Dokonca aj v Rusku.
  5. Richard Pipes, Vlastnictví a svoboda.Jedna zo základných príručiek ľudských práv. História toho, ako práve súkromné vlastníctvo stálo pri zrode britského parlamentarizmu a boja o práva. Anglický panovník bol jedným zo šľachticov. Ak potreboval peniaze na vojnu, musel si ich pýtať od šľachty, často výmenou za práva a výsady. Ruský cár vlastnil aj šperky na krkoch žien svojich bojarov. Vlastnil životy všetkých svojich poddaných. Aké dôsledky z toho vyplývajú pre kultúru vzťahu medzi štátom a občanom, dočítate sa v tejto brilantnej knihe.
  6. Timothy Snyder, Krvavé územie. Na základe množstva čísel a faktov táto štúdia odkrýva iný pohľad na dejiny 20. storočia. Snyder preskúmal, koľko ľudí akých národností boli predmetom premysleného systematického vraždenia zo strany rôznych totalitných režimov. Krvavým územím označil oblasť východnej Európy, teda dnešného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny, časti západného Ruska a Moldavska. Prekvapením je, že v jeho číslach je Osvienčim len špička ľadovca a zaniká v tisícoch Poliakov, Židov, či Ukrajincov zavraždených zastrelením nacistami a sovietmi. Do detailu popisuje, ako fungovala politika Stalinovho vyhladovania Ukrajiny aj to, prečo podobný Hitlerov projekt voči Poľsku zlyhal. Pravdou, ktorú si mnohí neuvedomujú je tiež to, že v sovietskej armáde zomierali na bojových poliach najmä príslušníci neruských národov – obyvateľov krvavého územia.
  7. Anya von Bremzen, Umenie sovietskej kuchyne. Fascinujúce spojenie jedla, rodinných histórií, spomienok na malé i veľké udalosti 20. storočia v Rusku a iných pred- či post-sovietskych krajinách. Anya je svetoznáma autorka kuchárskych kníh a táto kniha prekypuje jedlom, ale aj hladom a predstavami o jedle. Nie náhodou má podtitul „Spomienky na jedlo a túženie.“ Každé desaťročie dvadsiateho storočia symbolizuje jeden recept jedného zo sovietskych národov. Na stránkach venovaných štyridsiatym rokom ale recept chýba. Je tam odfotený potravinový lístok s presnou gramážou chleba, ktorý mal stačiť obyvateľke Leningradu počas blokády. Zamrazí vás.
  8. Viktor Jerofejev, Encyklopédia ruskej duše.Výbuch tvorivej duše súčasného ruského intelektuála, ktorý miluje i nenávidí svoju krajinu a národ. Vtipné, milé a strašné a nechutné zároveň. Môžete ju začať čítať z ľubovoľného miesta a skončiť kedykoľvek. Záleží, koľko znesiete.
  9. Natalia Ključarjovová, Rusko – vagon třetí třídy.Ženská a súčasná verzia „Moskva-Petuški“. Postavy sú mladí vzdelaní Rusi, ktorí sa nevedia nájsť vo svojej krajine a svojom živote. Riešia podobné problémy, ako mládež v Európe (lásku, zmysel života, prácu...), ale riešia ju špecifickým ruským spôsobom. Aj tu sa leje vodka, cestuje vlakom, a nachádzajú sa tajomné vzdialené ruské miesta, kde sa život zastavil pred tisíc rokmi.
  10. Pawel Rojek, Rusko: Prokletí impéria. Táto útla populárno-vedecká kniha vám predstaví súčasné prúdy ruského politického myslenia s prepojením na minulosť, ale aj závratnú súčasnosť (vojna na Donbase, režim Vladimíra Putina). Pochopíte, že pojmy ako „tretí Rím“ či „ruský mir“ nie sú len populistické heslá, ale že majú hlboké ukotvenie v ruskej politickej filozofii. Najzaujímavejším poznaním je, že ruský moderný etnický nacionalizmus spôsobuje oslabenie imperiálnych snáh a projektov. Ruská federácia pozostáva totiž z mnohých desiatok národov, národností a etnických skupín. Heslo Rusko Rusom znamená nielen nemožnosť budovať impérium, ale ohrozuje i územnú celistvosť pôvodnej krajiny Ivana Hrozného. Z druhej strany, budovať impérium je nesmierne ťažké bez akýchkoľvek hodnôt ponúknutých tým podmaneným. Britské impérium aj Sovietsky zväz boli postavené na hodnotách. Súčasná ruská politická elita nebuduje víziu Ruska, len vlastnej udržateľnosti pri moci. Záver si urobí inteligentný čitateľ sám.

    • Komunity
    • Hodnotové konflikty
    • Európa

  • Môže sa vám ozvať naša Monika?

    Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).

    Prihlásiť sa na odber noviniek
  • Monika Straková - Riaditeľka kancelárie

    Monika Straková

    Riaditeľka kancelárie


    / +421 2 5292 5016