Konflikty

Čas meniť, aj čas chrániť: Čo ste možno nevedeli o liberáloch a konzervatívcoch. Hodnotové konflikty v Strednej Európe III.

Vnímať a zdôrazňovať to, čo nás v spoločnosti spája, v čom je naša spoločná človečina? Alebo sa ponoriť do názorovej pestrosti a snažiť sa pochopiť (žiaľ niekedy nielen slovné) prestrelky medzi názorovými tábormi, prúdmi, ktoré sa sami radi vymedzujú a vyhľadávajú perspektívu „buď my, alebo oni“?


  • Zdieľajte s okolím

    • Peter Guštafík

      Peter Guštafík

      02.04.2019 / 11 minút čítania / prečítané 66x

V sérii o hodnotových konfliktoch je tento blog (a osobné zamyslenie) venovaný tomu, prečo v spoločnosti potrebujeme aj liberálne, aj konzervatívne postoje. Neuvažujme o liberáloch a konzervatívcoch ako o proti sebe stojacich ideologických zoskupeniach (ako čierne a biele figúrky v šachu), skôr ako o dopĺňajúcich sa a pre progres nevyhnutných silách (s občasným odovzdávaním štafetového kolíka v rámci jednej fungujúcej demokratickej spoločnosti).

V čom možno badať odlišnosti medzi týmito názorovými prúdmi? V jednom názorovom prúde vidíme zvedavosť, príťažlivosť k novému, otvorenosť novej skúsenosti a snahu meniť status quo k lepšiemu, v druhom zameranie na ochranu kultúry, dedičstva, tradícií, zvyklostí, či spoločnej identity.

Liberálne a konzervatívne postoje však predstavujú oveľa bohatší a širší svet než priniesla na Slovensku nedávna prezidentská kampaň. Liberalizmus ani konzervativizmus si nezaslúžia, aby sa z nich stali nálepky na znevažovanie či dokonca démonizovanie názorových oponentov. A určite sa nemajú zužovať na dve či tri úzko vymedzené otázky, ako to vidieť v názorovej prestrelke zástupcov krajnejších častí spektra (napr. či rodinu tvorí len pár muž/žena, alebo či v otázke prerušenia tehotenstva zohľadniť viac práva/zodpovednosti matky, alebo osud plodu).

Takéto (disproporčne) vypuklé témy dostávajú mediálnu pozornosť, "unášajú" diskurz o liberálnom a konzervatívnom prínose pre spoločnosť, a zároveň nútia aj mienkotvorcov ponoriť sa do hlbšieho hľadania pravdy, ako sa o to pokúsil napríklad katolícky kňaz Tomáš Halík:

„Tvrzení, že registrovaná partnerství ohrožují tradiční rodinu, je nesmysl. Tradiční rodinu ohrožují manželské nevěry, alkoholismus, vzájemná neúcta manželů, domácí násilí a hrubost, hon za penězi, působící zanedbávání lásky k dětem a podobné věci, ale nikoliv registrovaná partnerství homosexuálů.

Ale registrovaná partnerství jsou něco jiného než sňatek a manželství a podle mého názoru by nikdy neměla být s nimi směšována či kladena na roveň; pojem manželství a rodina by měl opravdu označovat pouze trvalý svazek muže a ženy, otevřený pro dar nového života.“ (http://halik.cz/cs/tvorba/rozhovory/text/clanek/207/)

Tento blog však nemá za cieľ hľadať novú pravdu súčasnej doby vo vyhranených stretoch, ale skôr odstrániť nepriateľské nálepky. Na to sa potrebujeme najskôr pozrieť na viditeľnejšie deliace línie medzi ľuďmi, ktorí sa sami označujú za konzervatívnych a tých, ktorí sa označujú za liberálnych.

Hodnotové postoje / morálne stanoviská

Ucelený pohľad nám ponúka často citovaný psychológ Jonathan Haidt v knihe Morálka lidské mysli (The Righteous Mind)[1] pomocou šiestich morálnych základov: starostlivosť/ublíženie – férovosť/podvádzanie – lojálnosť/zrada – autorita/podrývanie – posvätnosť/úpadok – sloboda/útlak (na preklade do slovenčiny pracoval tím Findor, Maďarová, Ostertágová[8] z pôvodného anglického znenia: „care/ harm – fairness/ cheating – loyalty/ betrayal – authority/ subversion – sanctity/ degradation - liberty/oppression“).

(Poznámka: Libertariánsky postoj je mimo záber tohto blogu.)

Starostlivosť / ublíženie

Prvým morálnym základom je starostlivosť / ublíženie. Podľa Haidta si vďaka neurálnym a hormonálnym mechanizmom vytvárame citové väzby a sme schopní cítiť súcit, najmä so slabými. Poburuje nás, keď niekto niekomu ubližuje. V mnohých morálnych apeloch v spoločnosti teda zaznieva starostlivosť o slabších.

V čom sa odlišujú liberáli od konzervatívcov je chápanie skupiny, na ktorej nám záleží.

Liberálnejšie uvažujúci ľudia inklinujú k univerzalistickejšiemu chápaniu a stavajú sa na stranu znevýhodnených/slabých skupín aj v inej krajine, aj v inej kultúre, aj iného presvedčenia. Ich pohľad rámcuje presvedčenie, že ľudské práva sú univerzálne a druhý človek si zaslúži ich ochranu, aj keď sa navonok výrazne líši od nás samých.

Konzervatívci sa nesnažia chrániť celý svet, preferujú prebrať zodpovednosť za svoje bezprostrednejšie okolie, inklinujú k partikularizmu, keď prejavujú väčšiu starostlivosť ľuďom, ktorí sú „ako my“, „patria k nám“, niečo urobili alebo sa obetovali pre vlastnú skupinu.

Férovosť / podvádzanie

Druhým morálnym základom podľa Haidta je férovosť / podvádzanie. Takzvané „zlaté pravidlo“ (nerob druhým to, čo nechceš, aby robili oni tebe) je základom mnohých náboženstiev. Chápanie spravodlivosti má však viacero podôb.

U liberálov je zdôrazňovaná rovnosť práv, rovnosť príležitostí, ale aj opatrenia, ktoré majú korigovať nerovnosť moci či majetku. Snaha o sociálnu spravodlivosť smeruje k znižovaniu rozdielov medzi skupinami, väčšej solidarite a zdôrazňovaniu vzájomnej prepojenosti v rámci spoločnosti.

Konzervatívci počujú viac na proporčnú spravodlivosť, výrazne menej im prekážajú nerovnosti, ak sú nerovnosti podľa nich dané rozdielnymi zásluhami, schopnosťami, či celkovým prispievaním do spoločnosti. Ľudia by podľa nich mali byť odmeňovaní podľa zásluh, aj keď to znamená, že v spoločnosti budú veľké nerovnosti (napríklad na Slovensku sa rozdielnym postojom k téme prerozdeľovania dávok v hmotnej núdzi venovali Findor, Maďarová, Ostertágová[8]). Preto sa v konzervatívnejšej časti spektra častejšie stretneme s odporom k vyrovnávacím opatreniam, ktoré sú vnímané ako presun zdrojov či výhod od pracujúcich občanov k neproduktívnym alebo menej produktívnym skupinám (príjemcovia sociálnych dávok alebo podpory v nezamestnanosti).

Lojálnosť / zrada

Tretím morálnym základom je lojálnosť / zrada. Dlhá história kmeňového súžitia sa dodnes u nás prejavuje vo forme kmeňovej mentality. Umožňuje nám to vytvárať veľké skupiny schopné spolupráce (či obrany v boji s inými skupinami). Spolupatričnosť v skupine potrebujeme a vyhľadávame, hoci len napríklad cez fandenie športovým klubom. Vytváranie a udržiavanie koalícií a oddanosť vlastnej skupine boli adaptačnou nevyhnutnosťou a naši predkovia potrebovali mať schopnosť odrážať nároky či útoky konkurenčných skupín.

Postoj liberálov (s ich tendenciou k univerzalizmu) k tomuto morálnemu základu je niekedy opatrný, inokedy až odmietavý. Z liberálneho pohľadu môže oddanosť k užšie vymedzenej skupine viesť k nacionalizmu, xenofóbii, problematickému deleniu sveta na „my a oni“, obmedzovaniu slobody jednotlivca v mene celku a skupinovému až stádovitému rozmýšľaniu, keď človek nekoná podľa vlastného svedomia a úsudku, ale podriaďuje sa skupinovým normám a tlaku.

Na druhej strane konzervatívci vnímajú lojalitu a oddanosť k skupine ako skutočnú morálnu hodnotu v duchu vyjadrenia: „Ak niekto nepodrží ani vlastných, čo možno od neho očakávať?“. Sebaobetovanie jednotlivca za vyšší, kolektívny cieľ, považujú za prejav vysokej morálky. Ako však píše Haidt, „Ich láska k lojálnym členom tímu je vyvažovaná rovnako intenzívnou nenávisťou ku zradcom, ktorí sú zvyčajne považovaní za ďaleko horších než nepriatelia.“

Pritom identita vlastnej skupiny môže byť úzka (rodina), alebo aj široká (Európa s jej židovsko-kresťanskými koreňmi).

Tento morálny základ vidieť v súčasnosti v meniacich sa postojoch strednej Európy k európskemu liberálnemu projektu, ako píše Jacques Rupnik[10]:

„Etnokultúrnu premenu západných krajín vníma stredná a východná Európa s veľkým znepokojením, čo viedlo k spochybneniu liberálnej paradigmy prevládajúcej od roku 1989. Spoločnosti, ktoré kedysi prejavili pozoruhodnú schopnosť prispôsobiť sa otvoreniu ekonomiky sa dnes obávajú, že otvorenosť povedie k destabilizácii... Ak sa európsky liberálny projekt bude naďalej mylne zamieňať s otvorenými hranicami a multikulturalizmom, existuje reálne riziko, že stredná Európa si zvolí „uzavretú spoločnosť“.“

Autorita / podrývanie

Štvrtým morálnym základom je autorita / podrývanie. V jednoduchých formách môže ísť o dominanciu a submisívnosť a následné uplatnenie moci, keď nie je rešpektovaná autorita alebo dodržiavané statusové postavenie. Na rozdiel od zvierat však podľa Haidta u človeka nemusí byť autorita zaštítená hrozbou sily. Osoba obdarená autoritou na seba preberá zodpovednosť za udržiavanie poriadku a spravodlivosti. O tom, že čitateľnosť autority ako ľudia potrebujeme vtipne píše aj primatológ Frans de Waal:

"Kde nevládne zhoda na tom, kto si ako stojí a kto si ako nositeľ autority zaslúži určitý rešpekt, tam nemôže existovať nejaká veľká citlivosť voči spoločenským pravidlám, s čím iste bude súhlasiť každý, kto sa svojej mačke snažil vštepiť pár základných pravidiel správania sa v ľudskej domácnosti."

Postoje liberálov k autorite bývajú aj ambivalentné a charakterizované istou podozrievavosťou a spochybňovaním. Hierarchické usporiadanie nesie riziko zneužívania autority a preto liberáli rýchlejšie začínajú podkopávať (falošné) autority a presadzovať modely nehierarchickosti, rovnosti či maximálnej participácie. Ak si to žiada progres, dochádza aj spochybňovaniu či zosmiešňovaniu tradícií či hodnôt, ktoré konzervatívna časť obyvateľstva vníma ako záštitu stability.

Konzervatívny pohľad zdôrazňuje potrebu ctiť si autority, rešpektovať rozhodnutia, predpisy, ako aj dbať na poriadok a kontinuitu. Kto tento názor nezdieľa, je ľahko označený za rozvracača, vlastizradcu, „prišelca“ či človeka „bez koreňov“.

V prípade súčasného Maďarska však Dalibor Rohac[11] varuje, aby sme spoločenský konzervativizmus nezamieňali s autoritarizmom:

Pravica žiada: Všetci by sme mali prestať pomáhať objavujúcim sa autoritárskym politikom tým, že budeme spájať kultúrny liberalizmus s demokraciou. Koniec koncov, medzi konzervatívnou predstavou spoločnosti a autokraciou je rozdiel. Ak k nim pristupujeme, akoby išlo o to isté, vedie to len k zužovaniu koalície ľudí ochotných odolávať autoritárskemu režimu.

Posvätnosť / úpadok

Piatym morálnym základom je posvätnosť / úpadok. Niekedy býva označovaný aj ako morálna čistota/nečistota, pričom čistota nemusí znamenať len cudnosť a potlačenie sexuality. Môže ísť o akúkoľvek ideológiu, kde cnosť zahŕňa kontrolu na telom a telesnými pôžitkami. Ide aj o to, čo človek považuje za posvätné a nedotknuteľné (v negatívnom zmysle slova je nedotknuteľné to, čo je morálne znečistené alebo natoľko špinavé či zamorené, že sa k tomu nechceme ani priblížiť; v pozitívnom zmysle slova je zasa nedotknuteľné to, čo je sväté a chceme to uchrániť pred zneuctením).

Liberálom už samotné rozprávanie o posvätnosti či svätosti často zaváňa svätuškárstvom, puritanizmom, či iracionálnym dôrazom na mýty. Volanie po morálnej čistote, cudnosti či sexuálnej či inej umiernenosti je potenciálne sebaklamom, ktorý potláčaním ľudskej prirodzenosti vedie v lepšom prípade k neinformovaným či naivným rozhodnutiam (napr. sľub predmanželskej čistoty), v horšom prípade k pokrytectvu či rozpoltenému/dvojitému životu (útočenie na homosexuálov cez deň a vedenie homosexuáleho života v noci).

Konzervatívne videnie oveľa ľahšie prijíma premisu, že niektoré veci v živote sú (a mali by byť) posvätné, až nedotknuteľné (posvätnosť života či posvätnosť manželstva), že človek nie je konečným pánom stvorenia a musí zohľadniť aj vyššiu silu mimo seba samého. A hoci monoteistické náboženstvá zakazujú modly, v konzervativizme častejšie badať preukazovanie posvätnej oddanosti predmetom (vlajky, kríže), miestam (posvätné či pamätné miesta spájané s náboženstvom, národom), či ľuďom (svätí, hrdinovia). Ľudia, ktorí sa odmietajú pridať (napríklad liberáli či inoverci), sú potom vnímaní tak, že ohrozujú morálnu čistotu/posvätnosť, ba sú až morálne skazení či zvrhlí.

Sloboda / útlak

Posledným šiestym morálnym základom je sloboda / útlak. (Ne)slobodu vnímame veľmi citlivo, možno práve preto, že sme uspôsobení na život v hierarchických spoločenských štruktúrach, kde dochádza k útlaku až tyranii.

Liberáli vidia často obete útlaku v zraniteľných či znevýhodnených skupinách, ktorým sú upierané základné ľudské či občianske práva. Úsilie liberálov smeruje k oslobodeniu a zrovnoprávneniu týchto skupín (niekedy aj za cenu vyrovnávacích opatrení či presadzovania nielen rovnosti príležitostí, ale aj rovnosti výsledkov - viď univerzálny minimálny príjem).

Na druhej strane, pre konzervatívcov je sloboda dôležitá v zmysle nezasahovania štátu neprimerane do života jednotlivca (vysokými daňami, prehnanou reguláciou), či v medzinárodnom kontexte v zmysle ochrany suverenity vlastného štátu (neobmedzovanie rozhodovania štátu zo strany medzinárodných inštitúcií, EÚ, NATO apod. – viď heslo Brexitu „Zobrať si späť kontrolu“).

Rovnováha medzi zmenou a stabilitou

Akú komplementárnu rolu teda zohrávajú liberálne a konzervatívne postoje?

Parafrázujúc zhrnutie Jonathana Haidta:

Liberáli výrazne vnímajú morálne základy starostlivosti, spravodlivosti a slobody. Menej reflektujú na oddanosť k najbližšiemu príbuzenskému alebo kmeňovému spoločenstvu, úctu k autoritám a morálnu čistotu/posvätnosť. Môžu ich dokonca vnímať ako zdroj xenofóbie, autoritárstva a puritánstva. Liberáli si cenia rozmanitosť a nie skupinovosť, rýchlejšie spochybňujú autority a nie sú naklonení zákonnej regulácii sexuality. Presadenie zmeny a spravodlivosti vnímajú ako dôležitejšie než zachovanie kontinuity a tradícií za každú cenu. Skôr sa zasadzujú o zlepšenie spoločenského poriadku ako jeho udržiavanie.

Na druhej strane, konzervatívne nastavení ľudia kladú dôraz na inštitúcie aj tradície ako nositeľov poriadku a stability, a to aj za cenu obmedzenia slobody jednotlivca, keď sú ohrozené záujmy celku, pretože podľa nich má poriadok vysokú hodnotu.

Obe skupiny tak majú čím morálne prispieť a v spoločnosti zaisťujú rovnováhu medzi zmenou a stabilitou.

Na ocenenie odlišného postoja sa však potrebujeme s druhou stranou poznať a aspoň do základnej miery si dôverovať. To je oveľa ľahšie na miestnej úrovni, kde osobne stretávame ako ľudí liberálneho, tak konzervatívneho naladenia. V osobnom kontakte si viac uvedomujeme a zažívame, že ide o spojité spektrum názorov a nedochádza k takej silnej polarizácii:

(Zdroj: HOLMES, H. [4])

Keď však žijeme vo svojej (online) bubline, bez možnosti vnímania druhých v celej ich človečenskej hĺbke a zraniteľnosti, rozdiely sa zvýrazňujú, a to najmä v témach ako imigrácia, obrana krajiny, poriadok. Konzervatívne zmýšľajúci voliči tak volajú po bezpečnosti, zastavení migrácie a posilnení ozbrojených zložiek a nerozumejú, prečo by mal niekto proti väčšej bezpečnosti namietať.

Kontroverzný psychológ Jordan Peterson[6] dokonca pomenúva odlišné funkcie liberálov a konzervatívcov vo verejnej politike a verejných inštitúciách, na základe rozdielov vo výskumom overených dimenziách „otvorenosť“ a „svedomitosť“.

Konzervatívcom ich nižšie skóre na dimenzii otvorenosti a vyššie skóre na dimenzii svedomitosti napomáha pri samotnej realizácii rozhodnutí, implementácii politík a výkone predpisov. Ak je však konzervatívcami dominovaná celá spoločnosť, stráca dynamiku a prestáva dostatočne reagovať na zmeny.

Na druhej strane, liberálom ich nižšie skóre na dimenzii svedomitosti a vyššie skóre na dimenzii otvorenosti napomáha presadzovať zmeny, tvoriť politiky a predpisy a re-definovať hodnoty. Ak je však liberálmi dominovaná celá spoločnosť, začne zaostávať v samotnom napĺňaní programov a stratégií.

Nielen rozdiely

Bez ohľadu na rozdiely, oba názorové prúdy majú aj spoločné základné hodnoty - ctia demokraciu, právny štát a ľudskú dôstojnosť (či už odvodenú od humanizmu, Všeobecnej deklarácie ľudských práv alebo presvedčenia, že "Boh stvoril človeka na svoj obraz").

Spoločné majú aj to, že čelia riziku zneužitia populistami a autokratmi a že oháňaním sa konzervativizmom či liberalizmom sa dá získavať politická podpora - aj nedemokratickými kandidátmi. Napríklad k riziku (na Slovensku až príliš dobre známeho) prepojenia náboženského cítenia a politiky píše aj nositeľ Templetonovej ceny, britský rabín Jonathan Sacks[12]:

Politika mení na cnosť to, čo náboženstvá často vidia ako chybu – skutočnosť, že všetci nepremýšľame rovnako, že máme protichodné záujmy, že svet vidíme rôznymi očami. Politici vedia, že náboženstvo niekedy zabúda na to, že presadzovanie pravdy silou a potláčanie nesúhlasu mocou znamená koniec slobody a popretie ľudskej dôstojnosti. Keď náboženstvo vstúpi na politickú scénu, mali by sme si denne opakovať Bunyanove slávne slová: „Potom som videl, že cesta do pekla vedie aj od nebeskej brány“.

Ako nadviazať spoločnú reč: nielen empatiou a rešpektom, ale aj humorom, spoločne prežitou bázňou (a fyzickou námahou)

Preklenutie rozdielov v hodnotových konfliktoch liberáli vs. konzervatívci však nie je nedosiahnuteľné. Treba ísť do osobných rozhovorov offline, a zažiť si to, čo nás ľudsky prepája a naše odlišnosti premosťuje.

Sarah Ruger[7] z nadácie Koch Foundation to vníma takto:

„Výskum v oblasti psychológie a neurovedy ... ukazuje, že na prekonanie našich rozdielov potrebujeme často spolu zažívať humor, bázeň alebo fyzickú námahu. Našťastie, na preklenutie najhlbších rozdielov nepotrebujeme cestu okolo Mesiaca. Na pripomenutie vzájomnej ľudskosti stačí aj konverzácia pri káve či jedle.“

Sociálny psychológ Robb Willer[9] sa nazdáva, že okrem nevyhnutnej empatie a rešpektu pomáha aj „morálne prerámcovanie“ – prepojenie tém v politickej diskusii s morálnymi hodnotami ľudí, s ktorými diskutujeme (a nielen svojimi). Vo svojom TED príspevku Willer uvádza príklady z USA:

...ak chcete presvedčiť konzervatívcov k zmene postoja na tému sobáša ľudí rovnakého pohlavia alebo zdravotného poistenia, pomôže vám, ak tieto liberálne témy naviažete na konzervatívne hodnoty ako vlastenectvo a morálna čistota. ... Ak chcete pohnúť liberálmi doprava v konzervatívnych témach, ako sú výdavky na armádu a angličtina ako oficiálny jazyk USA, budete presvedčivejší, ak naviažete tieto konzervatívne témy na liberálne morálne hodnoty ako rovnosť a férovosť.

Snáď stojí za to dodať, že v spoločnosti potrebujeme aj „premosťovačov“, ktorí nevnímajú ani slovo „liberál“ ani „konzervatívec“ ako nadávku. Osobne sa nemusia cítiť jednoznačne definovaní podľa tejto škály, a svoju identitu nepomenúvajú na liberálnom či konzervatívnom základe. Potrebujeme ľudí, ktorí neprijímajú unáhlené hodnotiace postoje a dokážu upozorniť aj ľudí zo „svojej“ bubliny, keď skĺzavajú do nálepkovania. Premosťujúce odpovede vznikajú tam, kde sa polarity dotýkajú – a kde sa ľudia počúvajú a nezosmiešňujú. Kde ľudsky vzájomne chápeme svoje radosti aj frustrácie a jeden druhému doprajeme pocit prijatia. Pretože v dialógu vznikajú trhliny aj na našej, aj ich "absolútnej pravde", a nie je to na škodu - slovami Leonarda Cohena: "Na všetkom je trhlina, práve ňou vniká svetlo.“

Zdroje:

[1] HAIDT, J. 2012. Morálka lidské mysli, Pantheon Books, 2012, ISBN 9788074380907

https://books.google.sk/books?id=WbSZ_gdrWpkC

[2] HAIDT, J. Can a Divided America Heal? [online]

https://www.youtube.com/watch?v=D-_Az5nZBBM

[3] HAIDT, J. The moral roots of liberals and conservatives [online]

https://www.youtube.com/watch?v=vs41JrnGaxc

[4] HOLMES, H. Red brain, blue brain - the neurobiology of political values [online]

https://www.youtube.com/watch?v=m5PgVKO3TWw

[5] HIBBING, J.R. – SMITH, K.B. – ALFORD, J.R., 2014. Predisposed - Liberals, Conservatives, and the Biology of Political Differences, Routledge, 2014, ISBN 978-0-415-53587-8

https://archive.org/details/PredisposedLiberalsConservativesAndTheBiologyOfPoliticalDifferencesJohnHibbing

[6] PETERSON, J. Full Address and Q&A | Oxford Union [online]

https://youtu.be/UZMIbo_DxJk?t=496

[7] RUGER, S. We can accept our differences – it’s better than killing each other [online]

https://bigthink.com/Charles-Koch-Foundation/we-can-accept-our-differences-its-better-than-killing-each-other

[8] FINDOR, A. – MAĎAROVÁ, Z. – OSTERTÁGOVÁ, A. 2014. Morálne základy sporu o sociálnu spravodlivosť na Slovensku [online]

http://www.uet.sav.sk/files/cbs_i._3._findor_madarova_ostertagova_84-103.pdf

[9] WILLER, R. 2018. How to Have Better Political Conversations [online]

https://www.ted.com/talks/robb_willer_how_to_have_better_political_conversations

[10] RUPNIK, J: Explaining Eastern Europe: The Crisis of Liberalism [online]

https://www.journalofdemocracy.org/articles/explaining-eastern-europe-the-crisis-of-liberalism/

[11] ROHAC, D., 2018. In Hungary social conservatism and authoritarianism are not the same [online]

https://foreignpolicy.com/2018/09/11/in-hungary-social-conservatism-and-authoritarianism-arent-the-same/

[12] SACKS, J., 2005. Different freedoms, or why religion and politics should never mix [online]

http://rabbisacks.org/different-freedoms-or-why-religion-and-politics-should-never-mix/

Ďalšie materiály k téme:

CT24. „Buď odvážný... poslouchej nadřízené.“ Vědci našli sedm hodnot, které mají společné všechny kultury na světě [online]

https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2732876-bud-odvaznyposlouchej-nadrizene-vedci-nasli-sedm-hodnot-ktere-maji-spolecne-vsechny

KRISTOF, N. A Confession of Liberal Intolerance [online]

https://www.nytimes.com/2016/05/08/opinion/sunday/a-confession-of-liberal-intolerance.html

BEDNÁR, J. Ako všetci zmeníme svet: Morálka ľavice, pravice a libertariánov [online]

https://juraj.bednar.io/blog/2017/01/05/moralka/

KRASTEV, I. Eastern Europe's Illiberal Revolution [online]

https://www.foreignaffairs.com/articles/hungary/2018-04-16/eastern-europes-illiberal-revolution

DEMICHELE, T. Liberal's and Conservative's Brains Are Different on Average [online]

http://factmyth.com/factoids/liberals-and-conservatives-brains-are-different-on-average/

SCHWAB, K. This Thesaurus Translates Between Liberals And Conservatives [online]

https://www.fastcompany.com/3066801/proof-that-liberals-and-conservatives-speak-different-languages

LINDSEY B. – Wilkinson W. THE CENTER CAN HOLD: Public Policy for an Age of Extremes [online]

https://niskanencenter.org/wp-content/uploads/2018/12/Niskanen-vision-paper-final-PDF.pdf


    • Komunity
    • Hodnotové konflikty
    • Európa

  • Peter Guštafík

    Peter Guštafík

    Peter Guštafík pomáha mimovládnym organizáciám a i... Zobraziť viac >

  • Môže sa vám ozvať naša Monika?

    Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).

    Prihlásiť sa na odber noviniek
  • Monika Straková - Office manažérka

    Monika Straková

    Office manažérka


    / +421 2 5292 5016