Konflikty

Od dôvery k bezpečnosti: "Starostovia môžu podporiť demokraciu plnením svojich sľubov"

Bratislava sa stala prvým mestom v strednej a východnej Európe, ktoré sa pripojilo k medzinárodnej Sieti silných miest. Stretli sme sa s primátorom Matúšom Vallom a porozprávali sa s ním o jeho názoroch na to, ako chrániť demokraciu a predchádzať násilnému extrémizmu v hlavnom meste Slovenska.


  • Zdieľajte s okolím

    • Zuza Fialová

      Zuza Fialová

      18.06.2024 / 6 minút čítania / prečítané 467x

Ako dobre viete, územné plánovanie má veľký vplyv na to, ako sa ľuďom v meste žije - a to nielen na ich možnosti pohybu a prístupu k zdrojom, ale aj na to, ako sa ako obyvatelia cítia s mestom prepojení. To môže výrazne prispieť k zvýšeniu odolnosti mesta voči výzvam nenávisti, extrémizmu a polarizácie.

Matúš Vallo: Som architekt, takže, samozrejme, verím v silu fyzického priestoru. Verím totiž, že urbanistické plánovanie môže definovať, ako sa ľudia v meste cítia a aká atmosféra v ňom panuje. Každý vie, že fyzický priestor ovplyvňuje to, ako sa cítite, a to, ako sa cítite, ovplyvňuje to, ako sa správate k iným ľuďom. Dobrá atmosféra medzi ľuďmi na ulici alebo vo verejnom priestore je jedným z kľúčových prvkov dobrého mesta.

Z tohto dôvodu vynakladáme veľa energie, času a peňazí na rekonštrukciu, prestavbu a zlepšenie otvorených a inkluzívnych verejných priestorov v Bratislave. Verejný priestor je dôležitý v dvoch rovinách. Po prvé, pomáha ľuďom cítiť sa v meste dobre. Sú akoby pozvaní do verejného priestoru, kde sa môžu cítiť bezpečne a uskutočňovať svoje bežné životné aktivity. Po druhé, verejný priestor funguje ako fyzický priestor pre demokraciu. Aj keď sociálne siete sú dnes veľkou súčasťou nášho spoločenského života, dôležitosť fyzického stretávania sa s ľuďmi a prežívania kolektívnej energie, či už ide o úspech osláv alebo spoločný hnev pri protestoch, je kľúčová.

V Európe sú mestá, ako napríklad Kodaň, ktoré majú špeciálne pravidlá proti gentrifikácii, aby zabránili vzniku komunít, kde by bohatí ľudia žili spolu a chudobní v getách. Existuje niečo také v Bratislave? Máte nejaké dlhodobé princípy alebo nariadenia ako plánovať mesto?

Gentrifikácia, ako ju poznáme z miest ako New York alebo iných amerických miest, sa v Bratislave veľmi neprejavuje. Deje sa tu to, že významnú časť mesta budujeme od základov, pričom rozhodujúcu úlohu zohrávajú developeri. V minulosti neexistovali žiadne obmedzenia. Pravidlá boli v 90. rokoch - v postsocialistickej ére, z hľadiska urbanizmu dosť voľné. Dnes s developermi spolupracujeme užšie a dbáme na to, aby boli pravidlá prísne, ale spravodlivé a rovnaké pre všetkých. Tlačíme na developerov, aby okolo svojich budov vytvárali kvalitné verejné priestory.

V súčasnosti mesto stavia sto bytov a prirodzene sa diskutuje o tom, kto bude v týchto bytoch bývať. Mix obyvateľov je veľmi dôležitý, pretože uniformita v meste môže byť problematická. Rozmanitosť je kľúčová v každom aspekte života v meste.

Keď hovoríme o prevencii extrémizmu, tínedžeri sú dôležitou cieľovou skupinou. Urobili ste ako mesto niečo, aby ste vytvorili určitý priestor pre tínedžerov?

Bratislava má silnú tradíciu z čias socializmu, keď ako samospráva prevádzkovala 12 umeleckých škôl a niekoľko ďalších centier voľného času. V súčasnosti investujeme do rekonštrukcie týchto zariadení približne 10 miliónov eur, čím sme vylepšili 25 budov. Modernizujeme ich a staráme sa o ich fyzickú stránku, pretože chceme, aby naše deti trávili svoj voľný čas a venovali sa svojim záľubám v kvalitných priestoroch. To je pre nás veľmi dôležité.

Okrem toho si uvedomujeme, že dnešní tínedžeri sú silne ovplyvnení sociálnymi médiami a časom, ktorý trávia online, čo sú dobre zdokumentované problematické prvky v ich živote, najmä po COVIDe. Zaznamenali sme vysokú mieru depresie medzi tínedžermi. Podobne vidíme pandémiu osamelosti medzi seniormi. Obe tieto skupiny trpia osamelosťou. Je to významný problém, ktorý riešime.

Vytvorili ste aj nízkoprahové priestory pre tínedžerov, ktorí nepochádzajú z rodín, ktoré si môžu dovoliť platiť za voľnočasové aktivity. Priestory ako skateparky a komunitné centrá...

Šport je veľmi dôležitý a obľúbený najmä medzi tínedžermi a mladými ľuďmi. Nedávno sme otvorili nový skatepark pod mostom, ktorý je jeden z najväčších na Slovensku a veľmi kvalitný. Je otvorený pre všetkých.

V blízkosti skateparku máme zariadenie s názvom "Cvičko", ktoré sa zameriava na outdoorové cvičenie. Spolupracovali sme s jedným z najznámejších fitness trénerov na Slovensku, ktorý nahráva videá k jednotlivým fitness prvkom. Tieto videá sú prístupné prostredníctvom našej webovej stránky a poskytujú bezplatné inštruktáže od jedného z najlepších trénerov. Snažíme sa tieto zariadenia sprístupniť naozaj každému.

Skatepark pod Mostom SNP. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislava


V Bratislave sa po ruskej invázii na Ukrajinu ocitlo veľa utečencov. Ako ste ako mesto reagovali na túto situáciu?

Vojna na Ukrajine bola náročným momentom pre všetkých vrátane mesta Bratislava. Od prvého dňa k nám na železničnú stanicu denne prichádzalo okolo tisíc nových ľudí. V priebehu prvých dvoch týždňov sme s pomocou dobrovoľníkov zriadili nepretržité centrum prvého kontaktu, ktorého cieľom bolo uľahčiť utečencom ťažkú a tragickú situáciu.

 Významnejší krok prišiel po dvoch alebo troch týždňoch, keď sme na bývalej autobusovej stanici otvorili oveľa väčšie centrum pre utečencov. Podarilo sa nám spojiť rôzne dôležité prvky krízového manažmentu. Prvýkrát sme spolupracovali s vládou a cudzineckou políciou, ktorá tu otvorila pobočku na vydávanie dokladov. Mimovládne organizácie poskytovali psychologickú podporu a prekladateľské služby a rôzne ďalšie sociálne služby. Súkromné spoločnosti, ako napríklad IKEA a miestne IT spoločnosti, poskytli postele, stoličky a ďalšie potrebné veci. Priamo v našom centre pomáhala spoločnosť prevádzkujúca mobilnú sieť s mobilnými telefónmi a, samozrejme, zapojilo sa aj mesto Bratislava.

Podarilo sa nám vybudovať veľmi efektívne centrum prvého kontaktu, kde mali utečenci prístup ku všetkému, čo potrebovali, na jednom mieste, často v priebehu jedného dňa.

Keď sa však na to pozrieme z hľadiska radikalizácie, myslím si, že na začiatku ste dokázali veľmi účinne usmerniť solidaritu a dobrú vôľu ľudí. Teraz však už uplynul nejaký čas a z vojny je cítiť akúsi únavu. Aj služby, ktoré ukrajinskí utečenci potrebujú, sú teraz trochu iné. Máte nejaké politiky alebo plány na integráciu ukrajinských utečencov a rôzne typy starostlivosti?

Je dôležité vedieť, že Ukrajinci boli už pred vojnou jednou z najväčších menšín na Slovensku. Sú to naši susedia, takže je úplne normálne, že Ukrajinci na Slovensku žijú. Samozrejme, ich počet sa zvýšil, ale mnohí z tých, ktorí prišli do Bratislavy, zostali len na deň či dva, oddýchli si v meste a potom sa presunuli ďalej na západ.

Kľúčovým slovom je tu integrácia. Pripravili sme niekoľko iniciatív, ako napríklad ponuku hodín slovenského jazyka v našich centrách voľného času. Máme programy počas vyučovacích hodín pre deti, ktoré ešte nie sú zapísané do školy. Spolupracujeme s ukrajinskými učiteľmi a úzko spolupracujeme s UNICEF, aby sme podporili deti a všetkých, ktorí sa chcú naučiť po slovensky.

V roku 2022 ste zažili moment, ktorého sa všetci starostovia obávajú: Museli ste previesť svoje mesto cez následky násilného útoku motivovaného nenávisťou. Čo ste urobili po teroristickom útoku na Zámockej ulici, aby ste podporili spoločenskú solidaritu a pomohli mestu, aby sa spojilo silnejšie a nebolo definované a rozdelené týmto druhom nenávisti?

Vieme, že slová nenávisti sa nakoniec premenia na činy. Predtým, ako sa tento incident stal, som zorganizoval stretnutie a tlačovú konferenciu na radnici so zástupcami rôznych komunít vrátane komunity LGBTIQ+, evanjelickej kresťanskej komunity, sociálnych pracovníkov a ďalších. Naším vtedajším odkazom vláde bolo, aby vo svojich prejavoch a rétorike zastavila nenávisť. Politická situácia v Európe a vo svete je veľmi náročná, keďže sa rozmáha populizmus a extrémne pravicové ideológie. Vidíme, že politici sa snažia získať politický kredit nie svojou prácou, ale vyvolávaním strachu. Extrémizmus a nenávisť sú nástroje, ktoré používajú na vyvolanie strachu, čo vedie len k tragickým následkom, ako sme videli na Slovensku.

Okrem toho čelíme masívnej ruskej propagandistickej a dezinformačnej vojne, s ktorou malá krajina ako Slovensko s 5 miliónmi obyvateľov nemôže bojovať sama. Európska únia musí byť silnejšia a pripravenejšia na to, čo sa teraz deje. Nie je to len problém Slovenska, ale deje sa to na celom svete. Mnohí ľudia videli, že to príde, a snažili sme sa vyslať odkaz našim politikom, aby prestali rozdeľovať ľudí a používať strach ako nástroj popularity. Žiaľ, nepočúvajú a je to celosvetový problém.

Bratislava je veľmi otvorené a tolerantné mesto, ale nie je imúnne voči tomu, čo sa deje v Európe alebo vo zvyšku krajiny. Keď došlo k teroristickému útoku na LGBTIQ+ komunitu, zaznamenali sme obrovskú odozvu verejnosti, podobne ako počas prvého roka vojny na Ukrajine a počas COVIDu. Bratislavčania vedia skvele pomáhať druhým, na čo som veľmi hrdý.

Dokážete ako mesto túto dobrú vôľu usmerniť? Ako cielene podporujete hodnoty, ktoré ste práve spomenuli?

Prvou vecou je byť vždy pripravený poskytnúť ľuďom pravdivé a spoľahlivé informácie. To je kľúčové pre budovanie dôvery, ktorá je najdôležitejšou hodnotou v boji proti dezinformáciám. Nemôžeme súťažiť s chatbotovými farmami a tisíckami algoritmov, ktoré šíria dezinformácie a podkopávajú našu európsku demokraciu. Namiesto toho sa zameriavame na budovanie dôvery. Počas posledných takmer šiestich rokov som sa snažil plniť svoje sľuby. Keď niečo poviem, snažím sa to aj uskutočniť. Starostovia sú „makači“ - nemáme inú možnosť. Tento prístup nám pomáha bojovať proti populizmu a podporovať demokraciu.

Mnohokrát sa ma pýtali, ako môžu starostovia pomôcť demokracii. Odpoveď je jednoduchá: tým, že splníme, čo sľúbime. Ak napríklad sľúbim nový park, je pre každého jednoduché skontrolovať, či tam park je alebo nie. Táto práca je obohacujúca, pretože môžete skutočne plniť svoje sľuby a pomáhať ľuďom žiť lepšie. Takto môžeme skutočne podporiť a posilniť demokraciu. Je to najlepší systém, aký poznám, na zlepšenie našej dnešnej spoločnosti.

Bratislava sa ako prvé mesto v strednej a východnej Európe stala členom siete Silných miest. Aký prínos ste ako primátor alebo ako mesto z tohto členstva doteraz mali?

Som veľkým fanúšikom a aktívne sa zapájam do rôznych sietí primátorov miest a sieť Strong Cities Network je fantastická, pretože rieši problémy, s ktorými sa stretávajú všetci primátori - bezpečnosť a ochrana obyvateľstva, najmä čo sa týka nenávisti a extrémizmu. Táto sieť je neoceniteľná, pretože nám poskytuje know-how a skúsenosti iných primátorov a miest. Spája ľudí a umožňuje osobnú výmenu skúseností v riešení problémov.

Som veľmi rád, že mesto Bratislava je súčasťou Siete silných miest . Toto členstvo nám poskytlo platformu na zdieľanie našich skúseností a učenie sa od ostatných, čím sa zvýšila naša schopnosť účinne bojovať proti nenávisti a extrémizmu.


Rozhovor viedli: Lukáš Zorád a Zuza Fialová

6. júna 2024


    • Komunity
    • Hodnotové konflikty
    • Európa

  • Môže sa vám ozvať naša Monika?

    Ak chcete mať čerstvé informácie o našich lunchseminároch, otvorených kurzoch, konferenciách, či vzdelávacích olovrantoch, nechajte nám na vás kontakt. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať :).

    Prihlásiť sa na odber noviniek
  • Monika Straková - Riaditeľka kancelárie

    Monika Straková

    Riaditeľka kancelárie


    / +421 2 5292 5016