BLOG

 

Oheň a síra smerovaná na gayov, závislých a menšiny

V minulom blogu sme sa venovali tomu, čo spôsobuje gaslighting v blízkych vzťahoch, v rodine, partnerských vzťahoch a v práci. Gaslighting sa ale posledné desaťročie žiaľ začal uplatňovať aj v politike, médiách a vo virtuálnom svete.
Manipulatívnu techniku „gaslighting“ vo verejnom pôsobení častejšie využívajú ľudia, ktorí majú moc a vplyv. Celebritné postavenie a viditeľnosť v médiách im umožňuje pracovať so širokou verejnosťou. Ovláda ich sila osobného presvedčenia a patologická závislosť na tom, že musia mať pravdu. Aj proti všetkým. Tento vývoj ich nevyhnutne vedie k vzťahovej slepote a stále extrémnejšiemu správaniu. Spomeňme niekoľko príkladov ľudí z posledných rokov, ktorých preslávil ich veľký vplyv a výrazne patologické správanie: David Matheson, Rush Limbaugh, Ted Haggard, William Bennett...

Zverejnené v PDCS Blog

 

Gaslighting v osobných vzťahoch 

Paula je mladá žena, ktorá žije v Londýne so svojou tetou, slávnou opernou speváčkou. Počas lúpežného prepadu jej tetu zavraždia a Paula sa v hrôze rozhodne odsťahovať do Talianska. O desať rokov na to sa zoznámi s vysoko inteligentným a príťažlivým klaviristom Gregorym a po krátkej známosti sa zaň vydá. Ten ju presvedčí, aby sa presťahovali naspäť do Londýna, do bývalého domu jej tety. Paula netuší, že novomanžel Gregory je vrahom jej tety. Zamilovanosť predstiera, aby získal jej dôveru a odhalil miesto v dome, kam jej teta schovala vzácnu skrinku so šperkami. V dome dochádza k nevysvetliteľným javom.

Zverejnené v PDCS Blog

Na Markušovej (teraz Mariánskej) č. 2 bola kancelária Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) v Bratislave. V čase vypuknutia Novembra 1989 som v tejto kancelárii pracovala ako tajomníčka Mestského výboru SZOPK v Bratislave. Kancelária bola v zadnej časti dvora. Viedla do nej krátka tmavá chodba, na konci ktorej boli zamrežované dvere kancelárie. Na týchto dverách sa v čase po vydaní Bratislavy/nahlas objavila červenou farbou nastriekaná šibenica.
 

Zverejnené v PDCS Blog

Preľudnenie planéty, blížiace sa globálne konflikty o zdroje, kolaps civilizácie, ako ju poznáme – to sú len niektoré predpovede, ktoré môžu viesť k oprávnenému zamysleniu mladých ľudí nad otázkou, či je zodpovedné v tejto kríze privádzať na svet deti. Pokúsim sa odpovedať opierajúc sa o poznatky z filozofie, etiky, sociológie a štatistiky verejného zdravia. Moja odpoveď znie: Áno, je dobré a morálne mať v tejto dobe deti. A zároveň je to odpoveď veľmi osobná.  

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 05 september 2019 00:00

Päť dôvodov prečo GLOBÁLNE VZDELÁVANIE

 

Do 21. storočia Slovensko vstúpilo v hojnosti. Nikdy v histórii sa naše deti nemali tak materiálne dobre, nemali taký prístup k vzdelaniu, také možnosti cestovať a rozvíjať sa, ako majú teraz. A predsa zažívame paniku, cítime blížiace sa krízy, bojíme sa dramatických zmien, ktoré už vopchali nohu do našich dvier, akokoľvek sa ich pokúšame držať zatvorené. Deti sa topia v mori informácií, žijú virtuálny život odcudzený prírode, veria konšpiráciám a čiernobielym teóriám, velebia prostoduché persóny z videokanálov. Ale takisto aj protestujú za opatrenia proti zmene klímy, proti korupcii, dobrovoľne pomáhajú chudobným, hľadajú v živote zmysel. My, učitelia, vychovávatelia, školitelia, tréneri, nielen tušíme, ale už aj objektívne vieme na základe obsažných výskumov, že odovzdávať vedomosti nestačí. Svet okolo nás, či ten malý – bezprostredný, či ten veľký – globálny, sa mení takou rýchlosťou, že sa už dávno vymanil zo starých poučiek. Prístup, ktorý môže nám, učiteľom a trénerom fúknuť vietor do plachiet a pomôcť držať s týmto meniacim sa svetom kurz, je práve globálne vzdelávanie. Prečo?

 

Zverejnené v PDCS Blog

 

Katarzna Tubylewicz je poľská publicistka a prekladateľka zo švédštiny. Nedávno vydala knihu esejí „Moralisti“ (“Moraliści”), ktorá opisuje meniacu sa švédsku spoločnosť, kultúrne strety a zaujímavý hodnotový posun. V tejto eseji sa venuje zmene postojov k nahote v krajine, ktorá bola tradične skôr liberálna a otvorená. 

Zverejnené v PDCS Blog

Sériu šiestich otázok odpovedal úplne opačne ako ja. V opise toho, čoho sa najviac obáva uviedol, že prisťahovalcov z nebielych krajín. Stretol som sa s 25 ročným Nikom, ktorému v Rakúsku niektorí ľudia nadávajú do náckov.

Z vlaku na stanici v Hainburgu vystúpil drobnejší ryšavý chalan v okuliaroch. Ospravedlnil sa, že bude mať čas iba hodinu a pol, prvým možným vlakom musí odcestovať naspäť do južného Rakúska na rodinné stretnutie, pretože mu umrel starý otec. Pôvodne to mala byť oslava narodenín. Do konverzácie o našich rozdielnych odpovediach v dotazníku sme sa teda pustili ihneď.

Zverejnené v PDCS Blog

„V rámci predmetu Globálne výzvy, ktorý som tento semester absolvovala, som ako všetci moji spolužiaci dostala za úlohu vyjadriť sa k nejakej aktuálnej globálnej téme a neskôr moju myšlienku vo forme blogu zverejniť na sociálnych sieťach. Klimatické zmeny, udržateľnosť, chudoba, sociálna, ekonomická či rodová nerovnosť, bezpečnosť a konflikty, ale aj extrémizmus a radikalizácia mládeže. Tie a mnohé iné fantastické témy boli súčasťou nášho predmetu a debát, ktoré sme medzi sebou viedli. Predmet sa mi páčil najmä preto, že jeho cieľom nebolo sedieť dlhé hodiny v miestnosti a prijímať obrovské a hlavne nezapamätateľné množstvo informácií, ale naučiť sa rozmýšľať v súvislostiach a hľadať pôvod problému, nie len jeho riešenie.“ Takto začala svoju úvahu Alžbeta Hamráková, jedna z dvadsiatich študentiek a študentov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, ktorí u nás v zime 2018 absolvovali tento výberový predmet a zhodou okolností aj naša stážistka. Ako každý rok prinášame vám ukážky niektorých zaujímavých prác ilustrujúcich ich vnímanie globálnych výziev. Ich spoločným prvkom, pre nás v PDCS veľmi potešujúcim, bola angažovanosť. Mnohé obsahujú návody na to ako každý môže svojim správaním, konaním, či samovzdelávaním prispieť k tomu, že niektorým výzvam budeme na Slovensku čeliť úspešnejšie.

Zverejnené v PDCS Blog
štvrtok, 07 február 2019 00:00

Odvážne nové svety

Marseille, čo vám ako prvé napadne? Najväčší prístav Francúzska, vysoká koncentrácia migrantov, rázni obyvatelia, vysoká kriminalita, slnko, more, pláže... Marseille je druhé najväčšie mesto Francúzska založené 600 r. pred n.l. a bolo dejiskom konferencie o občianskom vzdelávaní v Európe NECE1Ako to už na konferencii býva, zahltil nás celodenný program, takže na osobné vychádzky ostal čas iba počas presunov z miesta konania sa konferencie do hotela. Preto posúdiť či informácie o migrantoch či kriminalite sú pravdivé a ako menia tvár Marseille, sú mizivé a opierajú sa len o niekoľkohodinové dotyky so štvrťami Belsunce, Joliette, Belle de Mai, Le Plage. Ľudia: domáca, domáci, hotelový personál, bezdomovci, predávajúci Arabi, plážujúci Marsejčania boli starostliví, oddychujúci aj tlačiaci sa. Najviac ma však omámil záchodový parfém ulíc. Navštívila som viaceré francúzske mestá, veľké, menšie i dedinky, ale toto bolo po prvýkrát, čo som si niečo také všimla. Nečakala som to, ale má to svoje vysvetlenie. V Marseille chýbajú verejné záchody, tak ich niektorým občanom nahrádza ulica.

Zverejnené v PDCS Blog

Populácia Subsaharskej Afriky predstavovala v roku 1950 okolo 180 miliónov ľudí, teda tretinu vtedajšej európskej populácie. Do roku 2050 bude mať podľa predpovedí len Subsaharská Afrika 2,2 miliardy ľudí, čo bude trikrát toľko, čo celá Európa. Počet Európanov s africkým pôvodom sa môže vyšplhať z terajších 9 miliónov na 150 – 200 miliónov do roku 2050. Môžu tak tvoriť až štvrtinu Európskej populácie. Dnes je už jasné, že tento trend je nezvratný. Už teraz vnímame, že v stredoeurópskom priestore táto situácia so sebou prinesie hodnotový konflikt, ktorý bude spočívať v zápase o kultúrne sebaurčenie a zachovanie určitej identity verzus pragmatickej otvorenosti prílevu pracovnej sily zo zahraničia v kombinácii s kultúrnou otvorenosťou, pričom jednotlivé roviny sa môžu rôzne prelínať. Príkladom tohto konfliktu môže byť aj nedávna reklamná kampaň na alkoholický nápoj, ktorá zobrazovala mladú ženu s tmavou pokožkou a so Slovensko-konžskými koreňmi v slovenskom kroji, na ktorú zareagovala video-reakciou študentka gymnázia hovoriaca o slovenskej identite. Ako sa k tomuto hodnotovému konfliktu môžeme postaviť kultivovane, s rešpektom k emóciám ľudí tak, aby nedochádzalo k násiliu smerom k žiadnej skupine?

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 1 z 6