Vytlačiť túto stránku

Blog

Tá najhoršia droga. Hodnotové konflikty v Strednej Európe VI.

Napísal(a)
13. august 2019,

Jeden môj kamarát sa prvýkrát opil, keď mal 15 rokov. Bolo to z vína a s chalanmi sa hecovali, kto vypije viac. Skončilo to súťažou, kto vyzvracia viac. Pamätá si hlavne na to, ako sa mu na druhý deň rodičia s úškrnom posmievali, že piť sa musí naučiť. Samozrejme, toto nebol jeho prvý kontakt s alkoholom. Už v útlom detstve si pamätal, ako mu dedko dával ochutnávať penu z piva. Bola hnusná, ale on sa cítil ako dospelák. Ako dospieval, postupne vyzrieval aj jeho vzťah k alkoholu. Stredoškolské súťaže v chlastaní vystriedalo vysokoškolské pitie - piatok a sobota na párty alebo len posedenie v meste. Dnes má 32 rokov. Pivo s kolegami v piatok je už pravidelnou rutinou. Samozrejme, nikdy sa nechodí na jedno. Ale to už je taký slovenský folklór.

Tohto kamaráta určite viacerí poznáte. Každý máme takého kamaráta. Aký je? Dobrý? Čestný? Pracovitý? Zodpovedný? Zrejme nikomu z vás by ani na um neprišlo povedať, že “tento môj kamarát má problém s drogami.”

Pokračujme teda v príbehu ďalej. 

Môj kamarát niekedy pije tvrdé. A keď začne, nevie prestať. Bez mihnutia oka do seba dostane 20 poldeci. Potom nevie, ako sa dostal domov. Už párkrát stratil kľúče, zaspal v krčme či na ulici. Prepitých peňazí mu nie je ľúto, záraba dosť a nejakých 100€ na bare ho nezabije. Ešte je mladý, občas si môže vyhodiť z kopýtka.

Ako by ste teraz charakterizovali svojho kamaráta? Možno slovami: “No ten Fero je fasa, zodpovedný, len keď si vypije, nepozná medze.”

Pokračujme teda v príbehu ďalej.

“Minule sa opil tak, že ako vchádzal do podchodu, potkol sa, zrejme o vlastné nohy a zletel schodmi. Našli ho krvavého, s vykĺbeným ramenom a otrasom mozgu.”

Aký je Fero teraz? “Tento Fero je blázon. Super chalan, ale minule to fakt prepískol, bude musieť trošku spomaliť.”

Mohli by sme pokračovať ďalej. Možno začne Ferovi priateľka hovoriť, že jeho pitie je už cez čiaru. Možno párkrát zaspí do práce. Čo a ako často by sa muselo stať, aby sme si povedali, že Fero je nezodpovedný a môže si za problémy sám? Čo by sa muselo stať, aby sme povedali, že Fero je závislý a uznali, že pitie už nemá pod kontrolou a nemôže za to?

Teraz si prejdeme príbeh Fera (alebo Joža, Dana…alebo Danice, Jolany atď.) ešte raz. Jeho drogou však nie je alkohol, ale marihuana. Alebo pervitín. Čo sa tým mení? Pre mnohých ľudí sa tým mení všetko.

Ten istý príbeh s inou drogou v mnohých z nás, odborníkoch aj laikoch spôsobí, že Fera už v jeho 15 rokoch pri experimentovaní s nelegálnou drogou označíme za feťáka. V “lepšom” prípade povieme, že má problém s drogami.

Keď som pracovala v oblasti poradenstva o drogách[1], bola som pravidelne svedkom toho, že rodičia posielajú svoje deti do resocializačných zariadení alebo centier na liečbu drogových závislostí po tom, ako u nich našli jednu marihuanovú cigaretu. Poslali by ste svoje pubertálne dieťa na liečenie, ak by ste uňho našli fľašu piva? Asi nie. Naše vnímanie a hodnotenie drog totiž vôbec nevyplýva z faktov. Neveríte? Skúste si urobiť maličký kvíz.

Vojna proti drogám: panika vs. prístup postavený na faktoch

Hodnotový konflikt týkajúci sa drog má veľa tvári.

Čo je to droga?
V medicíne sa pod ním rozumie látka, ktorá má potenciál predísť alebo liečiť chorobu alebo podporiť fyzické a psychické zdravie. Vo farmakológií sa ním myslí akákoľvek látka, ktorá mení biochemické a fyziologické procesy tkanív alebo orgánov.
Bežne sa tento pojem používa na označenie tzv. psychoaktívnych drog (t.j. pôsobiacich na nervovú sústavu a spôsobujúcich istú úroveň zmeny vedomia/nálady) a ešte častejšie iba na nelegálne drogy bez lekárskeho využitia. Spojenie “alkohol a iné drogy” sa často používa práve preto, že alkohol, tabak a kofeín bývajú opomenutými. Napriek tomu, aj tieto látky spadajú do kategórie psychoaktívnych drog.
(Podľa aktuálnej terminológie Svetovej zdravotníckej organizácie.)

Vnímanie drogy rozdeľuje spoločnosť. Je správne alebo nesprávne užívať drogy, resp. ktoré drogy je v poriadku užívať a je to akceptovateľné? V našej kultúrnej tradícii víno, pivo, v iných kultúrach, napr. v Jemene je bežné užívanie katu (khat – rastlina so stimulujúcimi účinkami)[2],. Okrem správnosti sa môžeme zamyslieť, prečo ako spoločnosť máme iný meter na meranie závislosti u alkoholu a iný u drog, príp. ďalších „nerestí“. Ak sa náš priateľ snaží schudnúť a po týždni si dá rezeň, uveríme, že sa dokáže ešte vrátiť k diéte, aj keď už raz zhrešil? Budeme ho podporovať a držať mu palce? Keby však išlo o  alkohol či drogy, pohľad sa u mnohých zmení.  S ľudskými neduhmi je spojená aj ďalšia otázka. Kde sú hranice zodpovednosti za naše správanie? Často skloňovaná téma je poskytovanie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti ľuďom ktorí užívajú drogy. Časť spoločnosti trvá na tom, že si za svoje zdravotné problémy (vrátane závislosti) môžu sami a odmietajú, aby štát platil pomoc týmto ľuďom.

Keďže však užívanie drog a závislosť nemôžeme vytrhnúť zo spoločenského kontextu, je dôležité sa zamyslieť, nakoľko by takýto prístup spoločnosti pomohol. Opätovne sa ukazuje, že spoločenská nálepka „drogy“ sprísňuje náš pohľad na svet. Pokiaľ nie sme jednotní v tom, či má zdravotná poisťovňa hradiť liečbu závislosti, ako je možné, že takáto diskusia sa nevedie pri kardiovaskulárnych alebo pohybových ochoreniach. Aj naša strava a prístup k športu ovplyvňujú naše zdravie. Avšak jesť mastné jedlá a necvičiť je pre nás často pochopiteľnejšie, než akceptovať, že niekto užíva drogu.

To je zrejme úzko spojené s ďalšou otázkou. Je v poriadku dosiahnuť radosť, uvoľnenie, zábavu, či pokoj prostredníctvom drogy (vrátane alkoholu)? Tu sa opäť naše vnímanie môže veľmi líšiť. Môžeme sa iba pýtať, či je správne užívať tabletky na bolesť hlavy (alebo na nespavosť, depresiu atď.), alebo dať si poldeci, alebo by mal človek bolesť sám pretrpieť.

Akceptovanie vs. démonizovanie jednotlivých drog a ich užívania má ďalekosiahle následky – na naše životy, spoločenskú diskusiu alebo aj prijaté politiky štátu. Budeme sa teda ako spoločnosť rozhodovať na základe našich skúsenosti  a emócií, na základe historického a kultúrneho dedičstva alebo na základe vedeckých poznatkov? 

Veda ukazuje, že alkohol je škodlivejší ako heroín, ich návykovosť je takmer vyrovnaná. Avšak túto informáciu nemôžeme vnímať bez spoločenského kontextu. Porovnajme si teda dve podobné drogy:

Alkohol:

●       o tejto droge máme dobré informácie, viac-menej vieme, čo od nej môžeme čakať

Heroín

●       o tejto droge nemáme dostatok informácií, experiment s ňou nás prekvapí

●       od detstva sme  s ním v kontakte a v našej spoločnosti sa učíme piť spoločensky

●       od detstva sme sa učili, že prvý kontakt s touto drogou znamená závislosť (hoci to nie je pravda)

●       spoločenské pitie je plne akceptované; aj problémové pitie je často a dlho, ak nie akceptované, tak tolerované

●       akékoľvek užívanie je odsúdené a neakceptované, je v kategórií tzv. tvrdých drog (čo je vymyslený pojem bez vedeckého základu)

●       v spoločnosti sú zabezpečené možnosti bezpečnejšieho pitia (napr. máme k dispozícií nekontaminovaný alkohol, pokiaľ si ho kúpime, nikto nás nezatkne a pod.)

●       sú extrémne limitované možnosti bezpečnejšieho užívania (prímesi v droge sú často nebezpečnejšie ako heroín, pri kúpe hrozia trestno-právne dôsledky, na väčšine Slovenska  nie sú dostupné programy výmeny striekačiek čím sa napr. zvyšuje riziko infikovania sa HIV)

Séria výskumov ukázala, že u ľudí, ktorí za posledný rok pili alkohol sa závislosť rozvinula v 3%. V prípade heroínu sa závislosť rozvinula až v 14% prípadov[3]. Ak majú obe látky takmer vyrovnaný potenciál vyvolať závislosť, ako je možné, že je v realite sa závislosť vyvinie skôr pri heroíne ako pri alkohole? Jedným z vysvetlení je práve spoločenské vnímanie drog a závislosti. Vojna proti drogám, ilúzia sveta bez drog, panika z látok, ktoré menia vedomie, kultúrne a historické náhľady na drogy - to všetko hrá rolu a mieša karty objektívnym účinkom a rizikám jednotlivých drog.

Náš postoj, postoj spoločnosti k drogám tak posilňuje alebo tlmí riziká drog, vrátane alkoholu.

Prevencia, ktorá nefunguje
Žiaľ, na Slovensku stále pretrváva presadzovanie prevencie, ktorá sa ukázala ako neúčinná, dokonca kontraproduktívna, napríklad:
  • mediálne kampane
  • jednorázové programy zamerané čisto na presadzovanie abstinencie
  • využívanie zastrašovania
Problémom je aj previazanosť preventívnych programov na organizácie s pochybným zámerom, celosvetovo sú takto najznámejšie preventívne programy o drogách scientologických siekt.
Čo v rámci prevencie funguje?
V rámci prevencie sa ukázalo, že fungujú dlhodobé programy, ktoré sa jasne zameriavajú na potreby skupiny, prepájajú jednotlivých aktérov (napr. učiteľov, rodiny a pod.). Dôležitá je tiež komplexnosť – schopnosť prevencie o drogách prepájať aj na iné oblasti života – vzťahy, schopnosť riešiť konflikty či kriticky myslieť.[8].

Ak by sme išli prísne po faktoch, mohli by sme argumentovať, že je potrebné predefinovanie legálnych a nelegálnych látok. Alkohol by sa zrejme dostal medzi nelegálne, kým niektoré psychadelické drogy (napr. LSD, ale aj MDMA) by sa stali legálnymi pre svoj terapeutický potenciál[4]. Ignorovať však tradíciu, kultúru a históriu užívania drog v spoločnosti zrejme tiež nie je bez rizika. Možno by skutočne konzumácia alkoholu na Slovensku poklesla, tak ako hovoria niektoré zdroje o poklese konzumácie alkoholu v USA v časoch prohibície.[5] Nemožno však podceňovať riziko nárastu predaja alkoholu na čiernom trhu, pokles jeho kvality a aj bezpečnosti po užití. Inými slovami hrozí, že kto chce piť, svoju fľašu si nájde. A tak je to z praxe do veľkej miery pravda aj o iných drogách. Pri akejkoľvek legislatívnej zmene by sme mali myslieť na rozvoj prevencie (takej ktorá funguje a nie len pekne vyzerá), ale aj služieb pomoci.

Nemali by sme ignorovať vedecké poznatky. No rovnako by sme nemali ignorovať ani spoločenské nastavenie, kultúrny a historický kontext.

Čo môžete urobiť vy?

  • Je v poriadku, pokiaľ nemáte ujasnené, ako by mala vyzerať regulácia drog a je v poriadku, pokiaľ máte k drogám nejaké emócie. Pokiaľ aj máte nejakú drogu v obľube a inú odsudzujete, nešírte mýty o drogách a neignorujte vedecké poznatky.
  • Vnímajte, čo sa vaše deti učia o drogách. Hovorte s nimi o tom. Nie raz sa do škôl dostanú nesprávne informácie o drogách a nie je vylúčené, že osvetové debaty školám ponúknu organizácie s pochybným zázemím. Diskusiou a rozhovorom o drogách dosiahnete viac ako jednostranným moralizovaním. Mimochodom, na Slovensku cca 1 z 3 mladých ľudí nejakú nelegálnu drogu vyskúšal[6].
  • Nepodporujte organizácie, ktoré šíria mýty o drogách a ich prevencia je založená na šírení nepravdy a strachu a sú prepojené na scientologické hnutie[7].
  • Na Slovensku existuje len zopár organizácií, ktoré sa pragmaticky venujú drogovej problematike a každoročne bojujú o prežitie. Podporte ich. Sú to: OZ Odyseus, OZ Storm, OZ Prima.

Tá najhoršia droga neexistuje

Nemyslím si, že existuje tá najhoršia droga, či už je to alkohol alebo heroín. Existuje však to, čo dokážeme droge pripísať. Každá droga prináša svoje objektívne riziká a dovolím si povedať, aj prínosy. Od nášho videnia drog sa následne odráža kvalita prevencie, podpory ľuďom, ktorí sa k drogám (aj k alkoholu) dostanú, spôsob liečby, následnej starostlivosti a schopnosti nás ľudí (ne)akceptovať, že niekto sa rozhodol žiť svoj život aj s drogou.

 

Poznámka: Autorka sa ako psychologička a sociálna pracovníčka venovala 9 rokov práci s ľuďmi, ktorí užívajú drogy v Občianskom združení Odyseus. 
 

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac:

Video TEDMED: LEt´s quit abusing drug users (prekl. Prestaňme zneužívať užívateľov drog)

Neurológ a vedec Carl Hart sám pochádza z prostredia, kde sa vo veľkom užívali drogy. Rozhodol sa preto študovať, ako fungujú drogy v mozgu, aby dokázal vyriešiť problémy závislosti. Pochopil, že jeho predstavy o drogách sú úplne mylné. Závislosť nemožno vyriešiť bez toho, aby sme zmenili náš prístup k drogám, chudobe a nerovnostiam v spoločnosti.

Animované video o tom, čo je závislosť

Čo spôsobuje heroínovú závislosť? Odpoveď sa zdá jednoduchá – droga heroín. Tak to dokazujú experimenty – ak potkanovi ponúknete čistú vodu a vodu s drogou, vyberie si tú s drogou. Čo sa však stane, ak potkan nebude v klietke sám a dostane množstvo hračiek, jedla a iných radostí? V takých situáciách skoro žiaden potkan nezačne masívne užívať vodu s drogou a užíva si iných radostí života.

Čiže čo spôsobuje závislosť? Je to „klietka“, v ktorej žijeme a čím je naplnená.

Odkazy a zdroje:

[1] Konkrétne som skoro 9 rokov pôsobila v Občianskom združení Odyseus.

[2] WHO. (2008). Khat chewing in Yemen: turning over a new leaf. Bulletin of the World Health Organization, Volume 86: 2008, 737-816.

[3] SAMHSA. (2008). Substance Use and Dependence Following Initiation of Alcohol or Illicit Drug Use. The NSDUH Report.

[4] Na Slovensku sa touto témou zaoberá Slovenská psychedelická spoločnost https://sapas.sk/

Zhrnutie výskumov v oblasti terapeutického prínus psychadelík nájde napr. v Schenberg E. E. (2018). Psychedelic-Assisted Psychotherapy: A Paradigm Shift in Psychiatric Research and Development. Frontiers in pharmacology, 9, 733. doi:10.3389/fphar.2018.00733

Rozhovor k téme si môžete prečítať aj v rozhovore Denníka N.

[5] Blocker J. S., Jr (2006). Did prohibition really work? Alcohol prohibition as a public health innovation. American journal of public health, 96(2), 233–243. doi:10.2105/AJPH.2005.065409

[6] Podľa priaskumov ESPAD: http://www.espad.org/report/country-summaries#slovakia

[7] O kauze sa dočítate viac tu: https://dennikn.sk/80834/hamsik-a-zampa-propaguju-protidrogove-zdruzenie-ktore-vedu-scientologovia/

[8] Viac o účinkoch prevencie nájdete tu: http://www.emcdda.europa.eu/best-practice

https://www.prevention.org/Resources/348ad797-5165-4695-885f-1e958b8f5591/IneffectivenessofFearAppealsinYouthATODPrevention-FINAL.pdf

Čítať 785 krát