Blog

Puritáni a liberáli. Postoje k nahote vo Švédsku.

08. august 2019,

 

Katarzna Tubylewicz je poľská publicistka a prekladateľka zo švédštiny. Nedávno vydala knihu esejí „Moralisti“ (“Moraliści”), ktorá opisuje meniacu sa švédsku spoločnosť, kultúrne strety a zaujímavý hodnotový posun. V tejto eseji sa venuje zmene postojov k nahote v krajine, ktorá bola tradične skôr liberálna a otvorená. 

Nahota vo Švédsku nie je taká priamočiara ako kedysi. Pre niektorých naďalej ostáva nahota samozrejmou zdravou normou. Pre ostatných sa spája s odporom, hriechom, nepoctivosťou. „Jednotné“ Švédsko a „typickí“ Švédi už neexistujú. Švédsko sa obyčajne spája s uvoľneným postojom k nahote. Na plážach po celom svete sa „typický“ Švéd pozná podľa blond vlasov, ale aj podľa toho, že si plavky mení bez toho, aby sa zahaľoval do uteráka. V šatni v mojom štúdiu jogy v Štokholme, sa ženy neponáhľajú pri obliekaní, nezakrývajú sa uterákom. Nahé klebetia s priateľkami, pozerajú sa do zrkadla, alebo sedia za sklenenými dverami v saune. V šatni si starostlivo nanášajú telové mlieko na celé telo a nevidia v tom žiadny problém.

Švédska kultúra predpokladá, že ľudia sa na seba nedívajú. Neprítomnosť „civenia“ a vyhýbanie sa očnému kontaktu cítiť nielen na švédskych uliciach, ale predovšetkým v švédskych saunách, v šatniach a pri jazerách. V takýchto situáciách je nahota vo Švédsku úplne asexuálna. Sexualita si vyžaduje zmenu kontextu. Je to jednoducho otázka konsenzu; nepísaná sociálna zmluva.

Ilustračné foto: Kontrola či krátka suknička plážového odevu neprekračuje povolenú normu, Washington DC Beach (1922)

Na zimnej prechádzke cez Hellasgården v Nacka - nádhernej rekreačnej oblasti pri jazere - pohľad na nahých ľudí oboch pohlaví, ktorí sa presúvajú zo sauny do ľadovej vody, nesprevádza zdvihnuté obočie. Nahí a naboso, ale s nasadenými vlnenými klobúkmi – pobehujú pomedzi nedeľnými chodcami v bundách; nikoho to nezaujíma. Kým vo verejných spoločných saunách sú Švédi menej liberálni ako Fíni a radšej by sa zabalili do uterákov, v rámci rodiny je nahota úplne normálna. Syn v mladíckom veku bežne vidí svoju nahú matku po kúpaní, otec nemá problém prezliecť sa pred dcérou. Švédska novinárka Lotta Gray to v svojom blogu vysvetľuje takto:
„Vidieť svojich rodičov nahých umožňuje deťom rozvíjať lepší postoj k vlastnému telu. Okolo nahoty by sa nemala robiť šou. U nás v dome spíme nahí a kúpeme sa v jednom kúpeli; keď dospievajúci syn vstúpi do kúpeľne, nezakrývame sa v panike. Samozrejme nechodím po dome nahá, keď u nás spia jeho priatelia, to absolútne nie. Ale vždy som sa snažila vysvetliť svojmu dieťaťu, že jeho nahé telo k nemu patrí, že nesmie dovoliť ostatným, aby sa ho dotýkali a že by mali rešpektovať súkromie ostatných a bezdôvodne neodhaľovať ich nahotu. Telo je len telo; je dobré a zdravé cítiť sa v ňom a s ním.“

Tento prístup k nahote zjednodušuje veľa vecí. Matky malých chlapcov ich môžu slobodne zobrať do dámskej šatne (alebo do sauny) a nikto ich nebude rozhorčene nadávať; Dojčenie na verejných miestach je také zrejmé, že ani nestojí za debatu. Je zrejmé, že dieťa musí jesť a že na začiatku svojho života jesť z ženského prsníka. Či už v reštaurácii alebo v parku - aký je problém?

Vo Švédsku sa takýto prístup k nahote neprišiel z ničoho nič. Je to produkt sekularizovanej spoločnosti, ktorá miluje prírodu, zameriava sa na modernitu a rodovú rovnosť a má liberálny postoj k sexualite. Už v 30. rokoch 20. storočia známy švédsky profesor medicíny Johan Almkvist propagoval naturizmus a kultúru „oslobodeného tela“. „Iba skutky môžu byť hanebné alebo nemravné,“ napísal. „Každý, kto vidí v samotnej nahote čokoľvek nemravné, je chorý.“
V posledných rokoch sa ale aj vo Švédsku postoj k telu a k nahote značne skomplikovali. Vlastne sa rapídne polarizujú. Na jednej strane pokračuje úsilie o zvýšenie rovnosti a slobody. Z tohto dôvodu inštitúcie, ako napríklad múzeum Moderna Museet v Štokholme, zavádzajú koedukované toalety pre ženy a mužov, teda toalety , ktoré majú spoločné vonkajšie priestory.
Mladí Švédi, ktorí boli vychovávaní v dosť puritánskom prostredí v USA sa zúčastnili v reality show „Veľké švédske dobrodružstvo“. Boli dosť prekvapení nahotou na plážach švédskeho Gotlandu. Mestská rekreačná komisia v Malmö sa rozhodla umožniť „hore-bez“ vo verejných bazénoch. V niekoľkých z nich, ako aj v mnohých školách a telocvičniach v celej krajine, sa nedávno zaviedli rodovo neutrálne šatne v snahe, aby sa aj LGBT a binárni ľudia cítili pohodlnejšie, a tiež aby sa vyšlo v ústrety osobám so zdravotným postihnutím, pokiaľ majú opatrovateľa/-ku opačného pohlavia.

Na druhej strane existujú tvrdé spory o tom, či by sa pre ženy, ktorým náboženské presvedčenie alebo kultúrne normy nedovoľovali používať spoločné bazény, nemali zaviesť oddelené otváracie hodiny na kúpanie. Pretrvávajú aj nezhody v ďalších záležitostiach, napríklad či by školy mali mať rešpektovať priania veriacich rodičov, ktorí nechcú, aby sa ich dcéry zúčastňovali povinných spoločných vzdelávacích aktivít s chlapcami, alebo či je správne, že plavecký bazén Sigtuna predával „burkini“ a že burkini sa kúpili aj pre žiačky v obci Hässleholm.

„Vieme, že existujú žiačky, ktoré sa nemôžu zúčastňovať plaveckých kurzov bez odevu, ktorý pokrýva celé telo,“ vysvetlil jeden z obecných predstaviteľov médiám. „Mali sme problémy aj s kvalitou vody. Požiadali sme školy, aby zabezpečili, že študenti môžu vstúpiť do bazéna iba v plavkách alebo v burkini. Nie v inom oblečení. V minulosti mnohí plávali v šatkách alebo nohaviciach a do vody sa dostávali milióny baktérií.“ Na kúpalisku v multikultúrnej štvrti Husby na okraji Štokholmu nie sú burkini ničím neobvyklým. Mnoho dievčat sa sprchuje v šortkách alebo v topoch. Toto dráždi miestnych Švédov, ktorí sú presvedčení, že z hygienických dôvodov je nutné pred vstupom do bazéna osprchovať sa nahý. Mnohí publicisti pravidelne protestujú proti „návratu rodovej segregácie do verejného priestoru...

Ilustračné foto: Skracovanie plaviek začiatkom 20. storočia

Už niekoľko rokov sú oddelené hodiny pre ženy v plaveckých bazénoch spornou záležitosťou. Vedie to k ostrej debate medzi politikmi a novinármi. Mnohí predstavitelia verejnej mienky sa domnievajú, že integráciu prisťahovalcov musí sprevádzať to, že verejná sféra sa prispôsobí ich potrebám veciam, na ktoré sú citliví. Podľa tohto chápania sú oddelené hodiny pre ženy, absolútne správne.
Iní sa búria proti ústupu od slobodného a otvoreného postoja k telu. Obávajú sa segregácie. Tí, ktorí sú vychovaní v kultúrach zameraných na hanbu a obavy z telesnosti, a ktorí tak oceňujú možnosť žiť v liberálnom Švédsku, sú zďaleka najhlasnejšími kritikmi. „Skutočnosť, že muži a ženy môžu plávať spolu, prispieva k desexualizácii tela. Poskytnutie oddeleného času pre ženy vo verejných bazénoch je preto chybou, “napísal Marjan Hassanzadeh-Tavakoli v jednom z denníkov.
Otázka oddelených hodín v plaveckom bazéne je teda iba špičkou ľadovca. K výzvam multikulturalizmu patrí aj snaha nájsť nový konsenzus v súvislosti s telom - a najmä v súvislosti ženským telom.
Žiadne oblečenie, žiadna česť.

V mojej knihe Moraliści (Moralisti) som sa zhovárala aj s irackou ochrankyňou práv žien, ktorá sa volá Sara Mohammadová. Hovorila mi o tom, ako sú telesnosť a sexualita žien, najmä na Blízkom východe, spojené s česťou rodiny: „[...] česť muža závisí od sexuality ženy. Je to kľúčové pre jeho dôstojnosť a sexualita je tiež tou najšpinavšou a najstrašnejšia vecou na žene. Sexualita ženy je nepriateľom ukrytým v jej tele. Jej vlasy, jej okrúhle prsia alebo boky sú nebezpečné, a preto by mali byť zakryté. Predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť. Môžu spôsobiť chaos ... “ Sara, spomínajúc detstvo v Iraku, hovorí o neustálych nepríjemnostiach, ktoré sú pre švédske deti nepredstaviteľné cudzie:„ Aj v najteplejších dňoch som musela nosiť dlhú sukňu, ktorá schovala tvar môjho tela. Nemohla som si na seba vziať, nič čo by obopínalo telo, nič priehľadné, vlasy museli byť zakryté šatkou. “
„Dnes je vo Švédsku veľa rodín, ktoré myslia takto a ich postoj k nahote sa radikálne líši od postoja, ktorý majú pôvodní Švédi.“ Treba však povedať Je však potrebné poznamenať, že aj títo „noví“ a „iní“ sú tiež väčšinou švédski občania a tiež už spoluvytvárajú švédsku kultúru a zvyky. Z tohto dôvodu, keď hovoríme o liberálnom postoji Švédov k nahote, stojí za to pridať slovo „ale“... Postoj dnešných Švédov k nahote je preto mimoriadne slobodný a liberálny, rovnako ako nesmierne puritánsky a konzervatívny. „Jedno“ Švédsko a „typickí“ Švédi už neexistujú. O niekoľko desaťročí asi dôjde k novému a menej polarizovanému konsenzu. V súčasnosti však diskusia pokračuje a postoje k nahote už nie sú také bezproblémové, aké bývali.

Celá esej: Katarzyna Tubylewicz, Przekroj 17.06.2019
(Preložil Dušan Ondrušek)
https://przekroj.pl/en/society/liberal-and-puritan-katarzyna-tubylewicz

Čítať 1499 krát