Blog

Nájde si online komunikácia v organizáciách svoje miesto?

25. január 2016,

Alexandra Samuel napísala minulý rok pre Harvard Business Review článok o tom, ako by mala fungovať online komunikácia vo firme. Hneď na úvod vysvetľuje, že sa na ňu nemáme pozerať ako na nevyhnutné zlo a náhradu osobnej komunikácie tvárou v tvár (oveľa podrobnejšie o tejto téme na tréningu Online komunikácia, jej výhody aj úskalia 9. februára)

 Nielen že v rôznych prípadoch je online komunikácia výhodnejšia, ale v prvom rade ju musíme vnímať ako komplementárnu k osobnému kontaktu. Napríklad výskum bratov Swabov poukazuje na odlišnosť výhod v komunikácii podľa pohlavia. Zatiaľ čo ženy na základe ich prirodzenej starostlivosti a komunikatívnosti získavajú väčšie výhody z osobného stretnutia, muži majú výhodu práve v kontakte cez e-mail, kvôli všeobecne agresívnejšiemu a dominantnejšiemu správaniu. Ako sme však spomenuli, druhy komunikácie majú byť komplementárne a nie vzájomne obmedzujúce.

 

Dnešná doba nám ponúka  aplikácie a programy takmer na všetko. Samozrejme oblasť firemnej komunikácie nie je výnimkou. Na trhu sú programy ako Yammer, alebo Slack, ktoré uľahčujú zdieľanie súborov, zjednocujú diskusie do jednotlivých tém, dokážu tvoriť diskusné skupiny podľa projektu a omnoho viac. Programov existuje mnoho, jeden z najznámejších je Basecamp, ktorý je schopný aj tvoriť kalendáre, prieskumy firemnej mienky a dokonca celý informačný intraweb firmy. Autorka však zároveň upozorňuje, že ak od týchto foriem očakávame náhradu kontaktu tvárou v tvár, sme odsúdení na večnú frustráciu. Oba komunikačné kanály sa vo výhodách odlišujú. Zatiaľ čo, online prostredie nám dáva pohodlie súkromia a sústredenosti, offline prostredie nám pomáha v spontánnych inšpiráciách okolím a v komunikácii nám pomáhajú neverbálne prejavy.

 

S korporačným štýlom práce prichádza aj neduh straty kreativity. Paul Verhaeghe vo svojom článku pre The Guardian spomína tlak vedenia na zamestnancov. Neustále evaluácie a kontroly nás robia paradoxne menej produktívnymi kvôli fenoménu infantilizácie. Zároveň vedenie preberá zodpovednosť aj za kreatívne procesy, ako napríklad brainstorming. Tento problém sa snažia riešiť nielen organizácie ako PDCS, ktoré tieto procesy facilitujú ako externý dodávateľ, ale vytvárajú sa online programy, ktoré majú za úlohu zvýšiť kreativitu zamestnancov cez diskusné fóra, do ktorých sú zamestnanci zaraďovaní podľa ich spôsobu prejavu a aktivity práve tak, aby mal každý priestor sa prejaviť a spolupodieľať na chode firmy.

 

V online prostredí sa zároveň mažú hranice priestoru a času, čo ľuďom umožňuje byť v kontakte v podstate non-stop v najrôznejších kútoch sveta. Nemusíme čakať na stretnutie, na potrebné dokumenty či potvrdenia k našej práci, ktorú vlastne môžeme robiť priamo z pohodlia domova. Výhodou je aj diskrétnosť a zároveň zdieľateľnosť informácii. Odkrývajú sa možnosti ďalšieho predaja práce aj odbornej konzultácie s expertmi, ktorých by sme inak nemali šancu osobne stretnúť.

 

Musíme mať teda neustále na pamäti, že virtuálny svet nikdy nenahradí svet reálny. Integrácia týchto svetov je však nevyhnutná a musíme sa postaviť novým výzvam a vnímať ich výhody, aby sa pracovný svet mohol ďalej vyvíjať tým správnym smerom.

 

Ako hovorí autorka v závere článku:

 

„Priblížiť sa online spolupráci ako charakteristickému spôsobu pracovania s jedinečnými výhodami nám má umožniť ju vidieť v inom uhle ako len náhradu komunikácie tvárou v tvár. Ak tak neurobíme, uvidíme ju ako stále zaostávajúcu. Namiesto toho musíme vnímať online a offline kolaboráciu ako komplementárne spôsoby práce prispôsobené na odlišné situácie a problémy. Ak prijmeme online spoluprácu ako mocný nástroj v jej vlastnej oblasti, tak prestaneme trúchliť za koncom tradičného „ofisu“ a začneme využívať potenciál rozmanitého, flexibilného pracoviska operujúceho 24 hodín, 7 dní v týždni.

 

- Adam Nekola

                                                                       * * * 

Čítať 2866 krát