Blog

„Myslenie je namáhavejšie než cítenie.“

01. júl 2016,

píše Rolf Dobelli v knihe Umenie múdreho konania o tom, kedy a prečo uprednostňujeme pri rozhodovaní intuíciu, prečo si veľmi ceníme istoty (nulové riziko) a zúfalo si chceme zachovať mnoho možností voľby. Dobellimu sa budeme venovať aj na pripravovanom jesennom kurze o rozhodovaní (a prístupoch založených na dátach/dôkazoch a na intuícii).

 

 

Test kognitívneho uvažovania, vrabec v hrsti a intuícia

Američan Shane Frederick zostavil test kognitívneho uvažovania (CRT) na rozlíšenie toho, či sa človek pri hľadaní odpovedí spolieha viac na racionálne uvažovanie alebo intuíciu.

Pozrime sa na nasledovný príklad: ak sa z mesta A do mesta B presuniete rýchlosťou 100 km/h, ale naspäť už len rýchlosťou 50 km/h, aká bola vaša priemerná rýchlosť pre celú obojsmernú trasu?

Ak inklinujete k odpovedi 75 km/h, v meraní CRT by ste s touto odpoveďou nebodovali, pretože ste zvolili (možno intuitívne) odpoveď, ktorá sa ponúka ako prvá, ale v skutočnosti nie je správna. Ak je to tak, nemusíte mať zlý pocit, pretože na tento typ otázok rovnako nesprávne odpovedá väčšina ľudí, dokonca zo špičkových medzinárodných univerzít.

Ako sa nás však miera kognitívneho uvažovania týka v každodennom živote? Napríklad aj tak, že niekedy uprednostňujeme „vrabca v hrsti“. 

Ako to cítite: Vybrali by ste si radšej? 3400 eur hneď teraz alebo 3800 eur o mesiac?

Ľudia s nižším výsledkom v teste kognitívneho uvažovania zvyčajne uprednostňujú aktuálnu príležitosť, teda vrabca v hrsti.
Tí s vyšším skóre naopak častejšie prejavia silnú vôľu, vzdajú sa okamžitého pôžitku a volia odmenu, ktorá je väčšia, ale až v budúcnosti.

Oba spôsoby uvažovania majú svoje miesto, ak si uvedomujeme, že niekedy podliehame (aj sebapoškodzujúcemu) sebaklamu - a nie sú voči nemu imúnni ani odborníci, či inštitúcie, ako ukazuje nasledovný príklad.  

Skutočne sú medzi firmami úspešnejšie tie s bankovými úvermi?

Tvrdila to štúdia, ktorej sa Rolf Dobelli venuje v súvislosti s chybou v myslení „intention to treat“ (názov je prebratý z oblasti klinických skúšaní v medicíne na označenie toho, že v sledovanej skupine zostávajú všetci pacienti, u ktorých bol zámer ich liečiť a nie sú z nej vylučovaní tí, ktorí z liečby odstúpia).

Podľa štúdie, ktorej s Dobelli v knihe venuje, z tisíc náhodne vybraných firiem boli firmy s veľkými bankovými úvermi v každom ohľade úspešnejšie než tie bez dlhov. Dôvod je však jednoduchý, hoci nie intuitívny: nerentabilné firmy totiž od banky úver nedostanú.

Ak už firma úver má, buď zostáva relatívne zdravá, alebo – v prípade problémov -  zbankrotuje rýchlejšie (keď banka rýchlo prevezme kontrolu krátko potom, ako firma prestane úvery splácať) a prestáva figurovať vo vzorke firiem. Firma bez úveru však v sledovanej skupine môže prežívať dlho aj vtedy, ak nemá žiadne hviezdne výsledky.

V kvalitných analýzach však problematické subjekty nie sú z testovanej vzorky vylučované, ale tá je zostavená podľa princípu „intention-to-treat“ (žiaľ, bez jednoznačného a dobrého prekladu do slovenčiny :). 

Pri inflácii 5 percent ročne, ako rýchlo stratí euro polovicu svojej hodnoty?

Ako ľudia si vieme dobre predstaviť zmeny prebiehajúce lineárne, ale opakovane nás zaskočia trendy dejúce sa exponenciálne. Kumulatívne násobenie uniká našej predstavivosti či už ide o šírenie sa vírusu, rast invazívnej rastliny, či dopad inflácie. Aj pri raste cien na úrovni 5 percent ročne by veci stáli dvakrát viac už o 14 rokov. A rýchlo rastúca "hodnota" investície do pyramídovej schémy rastúcej exponenciálne nám dokáže ľahko zamotať hlavu.

Treba sa zmieriť s tým, že intuícia nám v takýchto prípadoch nepomáha a väčší zmysel má vytiahnuť kalkulačku. 

Kontrolná otázka od Rolfa Dobelliho:

"Vyberte si z dvoch možností":

A) Počas nasledujúcich 30 dní vám každý deň darujem 1000 eur.

B) Počas nasledujúcich 30 dní vám prvý deň darujem 1 cent, druhý deň 2 centy, tretí deň štyri, štvrtý deň ich bude osem a tak ďalej. 

Rozhodnite sa bez toho, aby ste príliš dlho počítali.

A alebo B?"

Hoci možnosť A znie lákavejšie, výsledkom je 30.000 eur.

Viac sa oplatí vybrať si možnosť B s výsledkom viac než 5.000.000 eur.

Sme teda bezbranní voči vlastnej iracionalite, nedostatku kognitívneho uvažovania, a chybám v úsudku, keď kognitívne myslenie "zapneme"?

Slovami často citovaného predstaviteľa behaviorálnej ekonómie Dana Arielyho sme predpovedateľne iracionálni. A to je aspoň spolovice dobrá správa. Naše omyly a posuny vo vnímaní sú často opakované, zdokumentovateľné a vieme sa z nich poučiť - a predvídavo s nimi rátať.

Prvým krokom je byť schopní ich vo svojom prostredí rozpoznať a pomenovať. To nám umožní skombinovať pri rozhodovaní silné stránky vlastnej intuície založenej na skúsenosti s výhodami objektívnych analytických dát.

Na jeseň pripravujeme kurz o majstrovstve v rozhodovaní - ak chcete byť včas informovaní, dajte nám vedieť, na akú adresu.

 

Čítať 2921 krát