Blog

Najviac lieči úprimný rozhovor

Napísal(a)
25. máj 2018,

Svoj príbeh zotavenia sa z drogovej závislosti zdieľa s hlbokou úprimnosťou, rovnako ako svoje dlhoročné skúsenosti mentorky v terapeutických komunitách. Timea Kiss-Łukasik vraví, že to, čo vzala svojmu okoliu, keď bola mladou závisláčkou, sa pokúša aspoň čiastočne vrátiť prácou s mladými ľuďmi, ktorí jej pomoc potrebujú. Na konferencii Face to Face sme sa o tom porozprávali zoči-voči.

 

 

Prečo si sa rozhodla pracovať s takouto nepopulárnou cieľovou skupinou – drogovo závislou mládežou?

Našťastie, môžem povedať, že za posledných 15 rokov sa toho v tomto smere veľa zmenilo. Vychádzala som zo svojej osobnej skúsenosti so závislosťou na drogách a neskoršej úspešnej liečby. Z týchto životných skúseností a z mojej terapie v liečebnom centre doteraz najviac čerpám aj v mojej práci.

 

Mali by sme ako spoločnosť pomáhať ľuďom, ktorí sa dobrovoľne stanú závislými?

Na túto otázku sa neodpovedá ľahko. Mojim cieľom nie je presvedčiť každého, ale ak je niekto otvorený a chce počúvať, poviem: „Človeče, predstav si, že ak by títo mladí ľudia dokázali žiť bez drog, len na pár dní či týždňov, boli by takí istí ako všetci ostatní mladí ľudia. Majú rovnaké nápady, sny...“ Sú aj iné závislosti než drogová – ľudia presedia celé dni za počítačmi, alebo so smartfónom v ruke, ale toto ľahko ignorujeme, lebo to, na rozdiel od drog, nie je vnímané ako niečo odporné, nechutné.

Pri liečbe závislosti je dôležité, aby človek chcel zmenu – aby vedel, že sa chce a musí zmeniť. Pretože ak to nechce, tak potom ho nikto – ani vy, ani ja – nezmení.

 

Čo týchto ľudí mení, lieči?

Liečia tie najobyčajnejšie veci. Aj prístupy, o ktorých hovoríme na tejto konferencii, skutočné rozhovory, tvárou v tvár, úprimnosť. To, že neskrývam slzy – ako napríklad teraz, pretože sa ma silne dotkol workshop, na ktorom som bola pred tým, ako som vybehla na tento rozhovor.
Na druhej strane, je pre mňa ťažké vidieť, čo robia s ľuďmi nové typy drog – nazývame ich psychoaktívnymi látkami – špeciálne pre mladé telo sú extrémne ničivé. „Tradičné“ drogy, ktoré sa užívali pred dvadsiatmi rokmi neboli takéto ničivé. Tieto nové látky sú pre ľudí jed – a nie je pre mňa ľahké, keď mi 12-ročné dieťa povie: „Timi, mne na ničom nezáleží. Je mi všetko jedno. Je mi jedno, čo to robí s mojím telom.“ Čo tomuto dieťaťu poviete? Že v jeho tele sídli jeho duša? Či to nie je preňho dôležité? Ak je odpoveď nie, tak začneme s touto témou pomaly pracovať, cez body art, divadlo, pohybovú terapiu a šport. Pohyb, pohyb, pohyb – a jednoduché veci, aby sme cítili to telo, v ktorom žijeme, pretože nemôžeme ísť do obchodu a kúpiť si nové.


Akú hodnotu by si podľa teba mali ľudia v Maďarsku viac vážiť?

Najsmutnejšia je pre mňa polarizácia. Keď vidím, že ľudia s odlišnými pohľadmi nie sú schopní rozprávať sa spolu. Toto je to, čo mi u nás chýba – byť otvorení a počúvať druhých. Bez toho nie je šanca nájsť veci, ktoré nás spájajú. Koniec koncov, dýchame ten istý vzduch – chvíľu je v mojich pľúcach, chvíľu v tvojich. Ani človeku s iným svetonázorom nemôžeš povedať, že „toto nebudem dýchať, lebo toto si dýchal ty.“ Je to vlastne tak jednoduché.

 

Apríl 2018

 

Diskusiu s Timeou na konferencii Face to Face si môžte pozrieť tu:

 

Čítať 1727 krát