Blog

Čo je in a čo out vo vzťahoch s CP-čkármi

Napísal(a)
13. október 2017,

Môj frajer je CP-čkár. Na tomto mieste by psychológ začal rozoberať, prečo sú vzťahy na diaľku nevýhodné. Má to však aj mnoho výhod. Za všetky aspoň dve: vidíte sa len, ak obaja naozaj chcete, čo je obojstranne fér a veľa sa nacestujete, čo je zase zábava. Ja napríklad za víkend precestujem aj 600 - 700 kilometrov. Vo svojom vzťahu “nadiaľku” som sa veľa naučila. Kam chodí a už nechodí regiojet, koľko môže meškať vlak, aby sa ešte dal stihnúť posledný prípoj, že najprázdnejšie cesty sú v sobotu podvečer, ale najmä, že Bratislava nie je pupok sveta. To bola pre rodenú Prešporáčku, ktorej mama, stará mama, omama a ešte aj jej mama boli “čistokrvné” staromešťanky, asi najťažšia lekcia.

“Nemáme vás radi,” zaskočil ma jedného rána môj frajer, keď sme stúpali na Štefánikovu chatu pod Ďumbierom. Super, povedala som si sama pre seba, ešte sme si poriadne ani nezačali a už sme na konci … Zmohla som sa na veľmi “originálnu” otázku: A prečo? Čo také zlé urobila Bratislava zvyšku Slovenska?

“Nemáte poňatia ako sa žije inde”, zaútočí na mňa človek, ktorého som pustila do svojho života. “Krivdíš mi,” pokúšam sa sformovať argumentačný protiútok, “Slovensko mám pobehané tisíckrát, otec nás vláčil po horách, keď sme boli malé, nakrúcala som dokument o rómskych osadách a vyhrala som zaň Novinársku cenu, máme 30 rokov chalupu v dedine, kde sa už ani muchy nechcú otáčať a ja tam poznám každý kameň, a ty mi hovoríš, že nemám poňatia?

“Chodilia si tam len na prázdniny, užívať si, nie žiť,” začína sa opäť dotýkať mojich najcitlivejších profesionálnych miest. Živím sa konzultáciami v oblasti komunikácie s verejnosťou a médiami, mám za sebou 20 rokov ťažkej roboty ako novinárka v rádiách a v televíziách, bola som v antikonfliktonom projekte na Balkáne, keď sa tam končila vojna. Tak snáď viem ako svet (ne)funguje.

“Nevieš,” povie a bez ďalšiej diskusie, si ide ľahnúť. Ja ale neviem zaspať… beriem si do rúk Atlas Slovenska a skúšam samú seba: čo trápi ľudí v Polichne, čo urobiť so školou pre 300 detí v Lome nad Rimavicou, ktorú museli zatvoriť, prečo nie je za 30 rokov od zmeny režimu zavedená kanalizácia v Sihle? Hovorili ľuďom v bratislavskej Vrakuni pravdu o alarmujúcej kvalite vody? Našla by si za minútu nájsť na mape obec Driečna? A viete, kde je Timarvina studnička?

Asi na polovicu otázok neviem odpovedať, napriek tomu, že som tam už bola. Cez prázdniny. Na výlete. Nikdy som tam nežila, čo ale neznamená, že ma to nezaujíma. Horšie však je, keď na tieto otázky nevie odpovedať ten, kto tam žije a nebodaj tam dokonca starostuje. A najhoršie zo všetkého je, keď ho to nezaujíma. Aj také sa deje na tomto našom Slovensku malom...

Keď dopisujem tento blog, začínajú sa v televízii nedeľné správy: v Londýne fanatik zaútočil na cestujúcich v metre, hľadajú a zatýkajú podozrivých, na Slovensku vznikli dve nové politické strany, košickí pamiatkári vstúpili do sporu, či kosáky a kladivá majú alebo nemajú byť pamiatkovo chránené.

Infotaiment versus realita. Môj CP-čkársky frajer správy v telke veľmi nemusí, radšej si vybehne do lesa alebo skecnúť so šéfom poľovníckeho spolku. Ja medzitým píšem blog o vzájomnom nechcení pochopiť lokálne hodnoty a dokázať o nich zmysluplne a s rešpektom diskutovať. Komu je lepšie?

Nora Gubková

12.10.2017

 

Čítať 2460 krát