Blog

Afrika sa prihovára "naživo" alebo novodobí grioti

Napísal(a)
16. máj 2016,

V nastávajúcich májových dňoch sme sa rozhodli znovuobjaviť čaro dávnych rozprávačov – griotov a priblížiť súčasnú Afriku slovenskému publiku. V hlavných úlohách živých hlasov svojej kultúry sa predstavia Afričania, ktorí si za svoj druhý domov vybrali Slovensko. Štúdium, láska, rodina, záchrana života, túžba zažiť niečo výnimočné, ... motívy ich príchodu sa líšia ako aj dôvody, prečo na Slovensku ostávajú. Svojou prítomnosťou svedčia, že Slovensku pestrosť a rôznorodosť pristane. Nekonečne viac ako žalospevy nad stratou tradičných hodnôt a vysoké murované ploty.

 

 

Už len organizačné stretnutia so „živými knihami“ človeka učia otvorenosti, trpezlivosti, pokore. Zrušená účasť z dôvodu návštevy rodinného člena mi síce skomplikovala logistiku podujatia, ale zároveň pripomenula, čo znamená rodina, ak je naozajstnou prioritou v živote. Opäť sa mi potvrdilo, že budovanie dôvery v rôznych kultúrach má rôzne, častokrát protichodné podoby. Písomná forma dohody alebo komunikácie nemusí byť tá najpreferovanejšia. Vďaka naším rozprávačom som získala ďalšie pozitívne príklady „rozpúšťania klišé“ o africkej nedochvíľnosti alebo jednosmernom európsko – africkom civilizačnom toku.  Je cenné získať spätnú väzbu od ľudí zvonka, ktorí zároveň chápu miestny kontext. Prinášajú vzácny nadhľad na citlivé témy, v ktorých sme už niekoľko rokov zacyklení. A vedeli ste, že jedna z najmenej obľúbených otázok, ktoré kladú Slováci našim „živým knihám“ je: „Odkiaľ si?“

Májový dátum neformálnych diskusných večerov  - „živých knižníc“ nie je náhodný. V tomto mesiaci každoročne od roku 1963, konkrétne 25. mája, celosvetovo oslavujeme Deň Afriky. Pripomíname si založenie prvej celokontinentálnej organizácie – Organizácie africkej jednoty, matku súčasnej Africkej únie. Tento deň v sebe nesie pečať svojej doby, kedy sa Afrika dostávala spod područia kolonializmu a chcela budovať svoju ďalšiu budúcnosť na slobode a jednote kontinentu. Čo tieto hodnoty znamenajú pre Afriku dnes a ako ich reflektujú samotní Afričania v každodennom živote? Čo vlastne o nich vieme my Slováci? To spoločne môžeme objavovať počas šiestich večerov v troch slovenských mestách „čítaním“ skutočných príbehov rozprávačov – griotov.

 

 V tohtoročnom katalógu „Živej knižnice“ ponúkame:

 Naima Abdi

  •  rodáčka zo somálskeho hlavného mesta – Mogadiša
  • študentka arabskej filológie
  • kultúrna mediátorka Ligy za ľudské práva
  • dobrovoľníčka z presvedčenia
  • sen: „Založiť občianske združenie pre utečencov a cudzincov žijúcich na Slovensku, poskytovať pomoc slabším ľuďom.“

 

 

Alhassane Touré

  • prvorodené dieťa v rodine guinejského konzula
  • pamätník posledných rokov Československa
  • otec úspešného reprezentanta SR v karate
  • so svojím telesným postihnutím sa vie zdatne popasovať
  • hrdý na svoje korene

 

 

 Kiplangat Sakong (Kiboi)

  • učiteľ angličtiny v jazykovej škole
  • na Slovensku vyštudoval manažment
  • okrem slovenčiny a angličtiny ovláda aj kalendžjinský (Kalenjin) a swahilský jazyk
  • člen kenskej komunity na Slovensku
  • rád by opísal Slovákom aj slnečnú tvár Afriky

 

 

Rodrigue Sétondji Keouda

  • beninský prírodovedec
  • štipendista slovenskej vlády
  • Slovensko si vybral, lebo chcel zažiť niečo jedinečné
  • z DJ vo voľnom čase sa stal profesionálom
  • na Slovensku ho drží rodina a priatelia

 

 

Mikias Tesfaye

  • narodil sa v Etiópií, Košice sú jeho domov
  • ako DJ sa neobmedzuje hudobným štýlom ani životnou filozofiou
  • viac prezradí vo svojej špeciálnej zdravici na fejbúkovej udalosti Dňa Afriky a v Košiciach osobne

 

Keby sa Vám predsa cnelo aj za papierovými knihami, zaradili sme pre Vás rendez-vous so súčasnou africkou literatúrou. Na stretnutie s Vami sa teší Dobrota Pucherová z Ústavu svetovej literatúry SAV a Viedenskej univerzity.

 ...

Sú veci, ktoré sú preverené časom a nestrácajú svoje čaro ani hodnotu. Príbehy k takýmto overeným istotám patria. Sú tu od nepamäti, sprevádzajú ľudstvo na jeho ceste a sú stále aktuálne. V minulosti boli častokrát jediným prostriedkom ako posunúť získané múdrosti z generácie na generáciu, dnes už túto výlučnú funkciu nemajú. Zato sa však nimi vzájomne inšpirujeme a približujeme. Skutočný ľudský príbeh ostáva jedinečným a stále silným. Obzvlášť ak sa k nám prihovára priamo jeho hlavný protagonista – živý hlas.

 

Kto má uši, nech počúva, kto má srdce, nech otvára.

 

Katarína Bajzíková, máj 2016

 

 

Čítať 2591 krát