BLOG

„How can you hate me, when you don´t even know me?“ This question bothered Daryl Davis, a black American, since the age of ten when he was attacked by a bunch of white boys during a school march. That was the first time he experienced racism and for a ten year old this was a very difficult concept to grasp. 

Aj lož ide s dobou. Vďaka technologickému pokroku sa dnes klame inak, ako sa klamalo pred dvadsiatimi či sto rokmi. Lož k nám prichádza celkom novými kanálmi a potrebujeme aj nový typ protilátok, aby sme sa jej vedeli ubrániť.
V tomto blogu vám chcem ukázať niekoľko príkladov toho, ako sa remeslo klamania v súčasnosti mení.

Moderná doba. Ľudia sa neustále naháňajú, stresujú, pracujú v jednom kuse a chcú všetko hneď vybaviť. Preto potrebujú byť online. Online v aute, autobuse, lietadle, električke, doma, či v práci. Neviem posúdiť, či sa ľudia naháňali menej, keď "online svet" ešte nebol tak ľahko dostupný. Viem však posúdiť, že v dnešnom svete, keď nepotrebujete už ani počítač či notebook, aby ste vybavili čo potrebujete hneď ako treba, si ľudia kontrolujú maily a správy oveľa častejšie. Je to prirodzený vývoj. Ja sama som v podstate 24 hodín online vďaka môjmu smartfónu. Hneď ako pípne, idem si ho skontrolovať. Na kamarátoch a tiež na samej sebe sledujem, že všetci chceme čo najnovší a najvýkonnejší model a minimálne každé dva roky kupujeme nový. Každý určite videl davy stoviek až tisícov ľudí stojacich pred obchodnými domami a čakajúcich na začiatok predaja najnovšieho modelu "ajfónu". Nemyslím si však, že niektorý z týchto ľudí či mojich kamarátov sa niekedy zamyslel nad skutočnou hodnotou daného modelu, ktorý bežný človek kupuje za niekoľko stoviek eur. A tou hodnotou nemyslím len finančnú. Nebudem pokrytecká, tiež mi nikdy nenapadlo ako, kde, kto a v akých podmienkach vyrába tieto telefóny. Až do chvíle, kým som nevidela video, ako stovky tisícov ľudí stoja pri páse a za minimálne peniaze, s veľkou námahou a na úkor svojho zdravia či života montujú niečo, čo si ľudia ako ja len tak bez rozmyslu kúpia v obchode.

Šéfovi: „Bude OK dodať správu o 2 dni neskôr?“ Manželke: „Nebudem mať zajtra služobné auto, zoberiem si naše, v poriadku?“ Klientovi: „S cenou vám vieme vyjsť viac v ústrety pri objednávke nad 1000 eur.“ Úradníkovi: „Čo môžem urobiť preto, aby som dostal vyjadrenie do 10 dní? Je to dôležité...“

Vyjednávame každý deň, keď komunikujeme s druhými (a ostatné dni vyjednávame sami so sebou). Väčšinou bez prípravy, spontánne. A nezriedka nás dostihne „paradox moci“. Alebo „predpojatosť vyjednávača“.

A keď sa už zamýšľame nad vyjednávaním, tak sledujeme, či vo vyjednávaní máme väčšiu moc my, alebo protistrana. Menej rátame s tým, že v rokovaniach sme často s druhou stranou vo vzťahu vzájomnej závislosti. A že viac záleží na použití „pozitívnej a negatívnej páky“ než na absolútne porovnávanej moci.

Vo vynikajúcom odbornom článku „Keď sa stretnú Dávid a Goliáš“ sa Robert S. Adler a Elliot M. Silverstein venujú práve tomu, ako pracovať s mocenskou asymetriou. Nižšie nájdete z neho pár upravených myšlienok a na kurze Negociácia (13.-14. 3.) vám ukážeme, ako pretaviť tieto poznatky do vyjednávačských zručností.

Spomínate si na rok 2015 a mesiace, kedy titulky médií každého druhu plnili správy o migračnej kríze, na varovania o výzve, pred ktorou stojí Európa, na scenáre o konci starnúceho a vymierajúceho kontinentu, na hoaxy o ,,arabizácii“, ktorá nás o niekoľko generácii pohltí? Ak nie, ste šťastlivci žijúci v ružovej bubline alebo ignoranti, ktorí si v priebehu roka neotvorili noviny alebo sociálne siete, v opačnom prípade máte toto všetko v živej pamäti. Migračná kríza sa stala nie len realitou migrujúcich, ale aj domácich obyvateľov Európy, spoločnosť sa polarizovala, politická klíma radikalizovala, zistili sme, že pravicový extrémizmus nezomrel, iba drieme a toto všetko sa dialo za denno-denného mediálno-politického utvrdzovania stavu krízy. Heslo migračná kríza dnes dokonca nájdete na Wikipédii v rozsahu prepracovanejšom ako mnohé vojny, vynálezy alebo tie najznámejšie osobnosti a udalosti sveta. Čo nie je na webe, ako by neexistovalo, pozor ale, že nie všetko, čo je na webe, je pravda. 

17. január 2018,

Obdobie, na ktoré sa už od začiatku septembra poctivo pripravujú domáce gazdinky po dedinách i mestách Slovenska a tešia sa naň predovšetkým ziskuchtiví obchodníci v nákupných strediskách či internetových obchodoch, sa už tradične nieslo v znamení: „Všetkým želaj pokojné a požehnané Vianoce a sám sa stresuj, ako tvoja chladnička prežije tri dni bez otvorenej Samošky pod domom!“ Samozrejme, ani tá naša domácnosť sa všadeprítomnému predvianočnému zhonu úspešne nevyhla. Nervozita ohľadom všetkého nakúpeného, pripraveného a hlavne poupratovaného pre posviatočné návštevy sa dala krájať, podobne ako varené údené z kapustnice ďalší týždeň. Aby som ale najkrajší čas v roku nevykresľovala len ako frustrujúce obdobie, musím sa priznať, že práve tento rok som ho začala vnímať, aj práve vďaka predmetu Globálne výzvy, ktorý mi pripomenul úskalia nášho dnešného konzumného života, tak trošku uvedomelejšie a hlavne menej konzumne. A to doslova.