Úvod Zdravotná starostlivosť

Brožúra „Zdravotná starostlivosť v sociálne vylúčených rómskych komunitách“

má za cieľ poskytnúť niekoľko sociálno-kultúrnych odporúčaní poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (a nielen im), ktoré môžu byť nápomocné pri ich každodennej odbornej starostlivosti o pacientov rómskej národnosti. Predsudky a stereotypy, ktorým rómske komunity čelia, sú okrem iného aj výsledkom nedostatočných vedomostí o sociálnych a kultúrnych hodnotách tejto menšiny.

Správa „Handbook for Action in the Area of Health Services with the Roma Community“ [1], ktorú ako východiskovú súčasť dlhodobého projektu „Znižovanie nerovností v zdravotnej starostlivosti v rómskych komunitách“ spracovala španielska organizácia Fundación Sectretariado Gitano, uvádza viacero východísk, prečo je nutné špecificky sa zaoberať s Rómami, keď ide o zabezpečenie rovnakých možností v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Rómska populácia je hlavnou etnickou menšinou Európy. Podľa odhadu dnes v Európe žije sedem až deväť miliónov Rómov, približne dve tretiny z nich v strednej a východnej Európe. Rómsku menšinu v priebehu európskej histórie „...sprevádza odmietanie a perzekúcie. História diskriminácie v priebehu storočí znamenala, že jedným zo spoločných znakov tejto európskej etnickej menšiny je chudoba a sociálne vylúčenie, čo ju zaraďuje medzi najzraniteľnejšie skupiny v Európe. Táto exklúzia je ešte zreteľnejšia v najchudobnejších krajinách Európy a bývalých komunistických krajinách“.

Taktiež správa „Situácia Rómov v rozšírenej Európskej Únii“ zverejnenej Európskou komisiou v novembri 2004[2] je veľmi kritická. V tejto správe sú uverejnené informácie o súčasnom stave Rómov v 25 členských štátoch EÚ a analýzy súčasných postupov zameraných na riešenie nepriaznivého stavu. Všeobecnú situáciu Rómov v súvislosti s ich vylúčením v oblasti zdravia možno podľa tohto dokumentu charakterizovať nasledovne:
„....chudoba a zlé životné podmienky v rómskych komunitách, spolu s neustálou diskrimináciou pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti, viedli k vysokej miere výskytu hepatitídy a tuberkulózy. Je dokázané, že priemerný vek rómskej populácie je nižší, než priemerný vek majoritnej spoločnosti. Indikátory určujúce chorobnosť a prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti zatiaľ chýbajú“.

Ďalej sa v dokumente upozorňuje aj na množstvo problémov, ktoré súvisia alebo podmieňujú zlú situáciu v oblasti zdravia Rómov v Európe. „Systémy sociálnej ochrany v Európe často popierajú prístup Rómov k bezpečnostným sieťam sociálnych služieb, či už zámerne alebo nedbalosťou. Spoločným problémom Európy je nedostatok riadnej dokumentácie o Rómoch (chýbajú rodné listy, záznamy o uzatvorení manželstva, povolenia k pobytu a iné identifikačné doklady). Toto je aj jeden z dôvodov, prečo majú Rómovia sťažený prístup k sociálnym službám. V súvislosti s otázkou rovnosti pohlaví nastáva problém dvojitej diskriminácie rómskych žien a následne aj problém s horším prístupom k službám zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a iným službám“.

Pri tvorbe brožúry sme vychádzali s vyššie uvedených východísk s prispôsobením obsahu na podmienky Slovenska. Prvá kapitola s názvom „Rómska populácia na Slovensku“ sa venuje špecifikám rómskej menšiny vo vzťahu k zdraviu, so stručným popisom histórie rómskej menšiny na Slovensku a jej dôsledkov pre východiská zdravotnej politiky v súčasnosti.

Druhá kapitola „Zdravotný stav rómskej populácie na Slovensku“ uvádza informácie k zdravotnému stavu rómskej menšiny za posledné obdobie.

V tretej kapitole „Prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti na Slovensku, systém zdravotnej starostlivosti a odporúčania pre prácu s rómskou komunitou“ autor navrhuje komplexnú sadu odporúčaní v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, popisuje systém zdravotnej starostlivosti, špeciálne zdravotné programy a navrhuje zmeny, ktoré sú potrebné realizovať aj mimo rezortu zdravotníctva. Autor sa v texte zameriava na Rómov žijúcich v sociálne segregovaných rómskych osadách a rómskych štvrtiach. Koncepciu a odporúčania uvádzame ako jeden z možných prístupov k tejto problematike. Je príspevkom do širokej celospoločenskej diskusie, ktorá by mala predchádzať akýmkoľvek krokom v príprave koncepcií a v regulatívnych zásahoch.

V štvrtej kapitole uvádzame popis procesu vytvárania Regionálnej koncepcie sociálno – ekonomickej integrácie rómskych komunít (žijúcich v sociálne vylúčených oblastiach, ale aj integrovaných Rómov). Tento, v našich podmienkach inovatívny krok, sa podaril v regióne Banskej Bystrice a začína sa realizovať aj v Prešove a Košiciach. Výstup z jeho prvej fázy uvádzame ako príklad postupu, ktorý sa v prípade úspechu môže opakovať aj v iných regiónoch Slovenska a ktorý sa môže významne podieľať na zlepšení podmienok Rómov. Spolu s popisom procesu a jeho jednotlivými fázami uvádzame aj konkrétne výstupy a stratégiu v oblasti zdravia.

Do piatej kapitoly sme zaradili prípadovú štúdiu, ktorá ukážkovo opisuje model spolupráce na obecnej úrovni a zavádzanie komunitnej sociálnej práce s terénnou zdravotnou starostlivosťou v obci Huncovce. Tiež v nej nájdete dotazník na zistenie postojov voči Rómom obsahujúci dve sady otázok, ktoré môžu pomôcť formulovať témy, ktorými by sme sa mali zaoberať, pokiaľ pracujeme s Rómami a nerómami v projektoch zdravotnej starostlivosti.

Publikácia vznikla ako súčasť medzinárodného projektu "Reducing Health Inequalities in the Roma Communities", v ktorom participuje 11 organizácií z rôznych európskych krajín. Každá krajina zrealizovala na miestnej úrovni sériu tréningov a seminárov pre poskytovateľov zdravotníckych služieb a pre terénnych pracovníkov.

Naša vďaka patrí všetkým, ktorí sa na tomto úsilí v projekte podieľali. Prvotný podnet k napísaniu tejto brožúry vzišiel z Fundación Sectretariado Gitano a publikácia vznikla aj vďaka koordinačnej práci Eleny Bucety. Ďakujeme autorom, ktorí prispeli do tejto publikácie - Beáte Havelkovej, Kataríne Hulanskej, Marte Kulíkovej, Natálii Kušnierikovej, Dušanovi Ondrušekovi, Petrovi Tatárovi, pracovníkom ÚSPVRK SR. Taktiež ďakujeme kolegom z PDCS, ktorí sa podieľali na preklade a komentovaní príspevkov - Andrei Chorváthovej, Pavlovi Makyšovi, Eduardovi Marčekovi, Karolíne Mikovej, Lenke Rapošovej a ďalším.

Monika Straková, projektová manažérka

[1] z materiálu Handbook for Action in the Area of Health Services with the Roma Community, Fundación Sectretariado Gitano
[2] štúdiu spracovalo konzorcium v zložení Európske centrum rómskych práv, Focus Consultancy Ltd. a Európska rómska informačná kancelária