BLOG

Ak chcete rýchly návod na čokoľvek, odíďte z tejto stránky. Myslím to vážne. Tu rýchle návody neposkytujeme. Učíme, ako sa pýtať, ako váhať, ako pomaličky vystavať argumenty, ako spochybňovať, ako nad vecami rozmýšľať, ako objavovať, ako diskutovať, preformulovať svoje stanoviská, opäť diskutovať, ako sa približovať k pravde dva kroky vpred a tri vzad... Neveríme v osvedčené, jednoduché a všeobecne platné postupy. Tých je plný internet a... nefungujú. Ani v písaní, ani v učení, ani v riešení konfliktov či v boji proti extrémizmu. Žiaden návod z vás neurobí spisovateľku ani skvelého kopyrajtera. To môže len poctivá každodenná práca. Veľa písania, škrtania, čítania, prepisovania, čítania, čítania, a čítania. Jednoduché návody zaplavujú internet i knižný trh a ich výsledkom je more banality, v ktorom sa občas topíme. Banalita spôsobuje duševnú lenivosť a závislosť od jednoduchých návodov. Preto sa jej treba brániť perami-nechtami.

Zverejnené v PDCS Blog

Sergej Bezboroďko prišiel na mesačnú stáž, počas ktorej zbiera skúsenosti, ako samosprávy spolupracujú s občianskymi aktivistami. Zaujíma ho, ako si sami občania dokážu zlepšiť priestor, v ktorom žijú. Sergej napísal o svojich dojmoch blog, ktorý uvádzame v origináli aj s prekladom. Viacerých z nás i našich kamarátov potešil svojimi krásnymi fotografiami. Čítajte a budete prekvapení, koľko krásy a optimizmu Sergej našiel v našich mestách a našich ľuďoch. 

Zverejnené v PDCS Blog

Sergej Bezboroďko - organizátor desiatok dobrovoľníckych akcií čistenia mesta, záchranca parku, majiteľ dvesto tisíc použitých batérií. Hoci poslanci mesta veľkosti Bratislavy majú pred ním rešpekt, jeho otec stále neverí, že ekologický aktivizmus má zmysel. Spravodlivosť vo svojej krajine vníma aj cez úctu k životnému prostrediu, lebo podľa neho príroda sa nevie proti nespravodlivosti brániť. Má nespornú zásluhu na tom, že Černigov, mesto pri ruskej a bieloruskej hranici, prekvitá zeleňou a hluk dopravy v ňom zaniká v speve vtákov. Sergej má schopnosť nakaziť vás optimizmom a motivovať vás robiť veci, ktoré by sa mohli zdať nezmyselné. Ako napríklad voziť cudzie smeti vlastným autom... Rozprávali sme sa nielen o živote bez smetí, ale aj o samospráve a budúcnosti Ukrajiny.

Zverejnené v PDCS Blog

„Ľudské práva, podobne ako iné inštitúty, boli stvorené ako kľúč odomykajúci niektoré, nie však všetky brány. Ich problémom v súčasnosti je, že sú zneužívané ako univerzálny pakľúč na všetky dvere, všetky problémy sveta. Často sa pritom zabúda na iné hodnoty, na ktorých možno stavať medziľudské vzťahy a fungovanie spoločnosti.“ Týmito slovami otváral profesor svoju prednášku o filozofii ľudských práv v r. 2003.

Wiktor Osiatyński – výnimočný ústavný právnik, popularizátor vedy, spisovateľ, publicista, feminista, posledná nádej pre mnohých bojujúcich so závislosťou na alkohole. Človek, ktorý sa nebál smiať sa aj v tých najzložitejších situáciách, dokázal prednášať históriu práva na anekdotách, vedel si uťahovať aj so seba a svojho národa. V týchto dňoch nás navždy opustil. V dňoch, kedy ľudské práva v jeho krajine, ale aj v celej strednej Európe začínajú znieť ako nadávka, ako univerzálna príčina všetkej nespokojnosti a bezmocnosti tých, čo sa cítia odstrčení, zabudnutí, nikam nepatriaci. Vyrovnávajúc sa so smútkom nad odchodom milovaného profesora a faktom, že už žiadnu jeho prednášku nestihnem, prichádzam na to, že práve teraz stojí za to pripomenúť si niektoré jeho myšlienky a oživiť odkaz, ktorý po sebe zanechal.

Zverejnené v PDCS Blog

Klimatická zmena, meniaci sa charakter násilných konfliktov, dramatický prepych a dramatická chudoba, svet rozdelený už nie na Sever a Juh, ale na spotrebiteľov a spotrebovaných, strata biodiverzity, strata dôvery v demokraciu. Výberový predmet pre študentov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK je o aktuálnych sociálnych, politických a prírodných javoch, ktoré sa veľmi ťažko vysvetľujú, ak ich študujeme každý osobitne. Globálne výzvy sa začínajú odkrývať v celej komplexnosti až vtedy, ak sa pozeráme na ich vzájomné prepojenia. Preto sme tento predmet pre budúcich magistrov postavili na participácii a tvorivosti, na diskusiách o prečítaných knihách, na analytických či asociatívnych cvičeniach, ktoré nám pomáhali tieto prepojenia odkryť. A odkryli ešte inú vec. „Ani sme netušili, koľko si my ako skupina dokážeme navzájom odovzdať.“ 

Zverejnené v PDCS Blog

Ak chcete dobre písať – čítajte. Túto otrepanú radu počúvame všetci, čo máme v náplni práce písať. Čo ale čítať v záplave povinných manuálov, nepovinných grafomanských výlevov na sociálnych sieťach, hodnotných, no nudných článkov v mienkotvorných periodikách, či všetkými farbami natískajúcich sa predvianočných ponúk kníhkupectiev? Mám štyri tipy na slovenských autorov, ktorých čítanie inšpiruje a burcuje k zamysleniu. Po tomto čítaní možno nebudete sladko zaspávať ukolísaní vôňou medovníkov. Naopak, možno nezaspíte. Možno s perom v ruke či klávesnicou na kolenách strávite sviatočné dni nad pokusom napísať peknú, jednoduchú a múdru vec.

4 Slováci = 2 spisovatelia + 2 spisovateľky = 4 rôzne žánre. A keď chcete písať, prihláste sa sem 

Zverejnené v PDCS Blog

Hotel niekde v Európe. Vrchol turistickej sezóny. Na raňajky prichádzajú rodiny s deťmi. Vedľa nás si sadá dvojica mladých, batoľa tróni v detskej sedačke. Vrieska a hnevá sa, tak mu rodičia dávajú chlebík do rúčky. Po pol hodine odchádzajú a na zemi ležia kusy chleba veľké ako päsť. Prichádza servírka, čisto uprace špinavý stôl, vymení obrus, prestrie čistý riad. A kusy chleba ďalej ležia pod stolom. Chcem ich zodvihnúť, ale „som mäkká“, tak len neveriacky na ne pozerám.

Vybaví sa mi scéna z afganského vidieka, kde Fahima zbierala po obede do zástery každú omrvinku. Aj naše babky to ešte robili. Pre nás je už jedlo len výrobok. Niečo spotrebujeme, zvyšok zahodíme. Podľa údajov OSN sa až tretina ročnej svetovej produkcie potravín (1.3 miliardy ton) znehodnotí alebo vyhodí do odpadu. Väčšina ešte skôr, ako sa dostane na náš stôl. Aj vás mama terorizovala pocitom viny, keď ste nechceli jesť špenát pripomínajúc, že deti v Afrike hladujú? Ja som vtedy chcela zabaliť ten špenát do balíka a poslať „černoškom“ poštou. Žiaľ, také jednoduché to nie je. Prepojenie medzi hladom a plytvaním však existuje. Týka sa nielen morálky, ale aj ekonomiky, nášho zdravia a svetovej politiky. Jedlo je najúčinnejšia zbraň. Často práve proti nám samým.

Zverejnené v PDCS Blog

Moja teta, Viedenčanka do špiku kosti, často spomína na zážitok z leta 1988, keď som ja, pubertiačka z malého slovenského mesta, prišla k nej na vytúžené prázdniny. V blúzičke po tretej sesternici a sukni trochu nešikovne svojpomocne ušitej som sa pri prechádzke na Mariahilfer Strasse nevedela vynačudovať záľahám oblečenia a topánok vystaveným vo výpredajoch na chodníkoch pri drahých obchodoch. Dieťa vychované v ekonomike nedostatku, zvyknuté na rady na mäso a banány, ako aj na to, že pekné oblečenie sa zháňa a neleží si len tak v obchode pre každého, toto dieťa jej položilo pamätnú otázku, ktorú odvtedy stále spomína: „Teta a kto si kúpi všetky tie tričká?“

Niekedy len tak pozorujem ľudí na parkoviskách hypermarketov či nákupných centier, ako vychádzajú s plnými vozíkmi vecí, väčšinou zbytočných a nezdravých. Bohatí aj chudobní, všetci kupujeme farebné malinovky, plastové hračky, ktoré sa pokazia už v aute cestou domov, či štýlové dekorácie na jednu sezónu. Neviem sa ubrániť myšlienke, že v komunizme sme boli nešťastní, lebo sme nemali nič. Zato v konzumizme sme nešťastní, lebo máme všetko.

Zverejnené v PDCS Blog

Čo sa to deje s našou spoločnosťou, s liberálnou demokraciou a hodnotami, na ktorých stojí? Odpoveď si snažíme sformulovať aj my v PDCS, nielen tak, že reflektujeme dianie v našom okolí, ale aj sledovaním toho, ako na túto otázku odpovedajú sociológovia, psychológovia, ekonómovia... Zaujímavý kúsok skladačky vedia pridať aj ľudia vyjadrujúci sa z pozície náboženstva.

Prečítajte si, ako vidí aktuálne výzvy našej spoločnosti čerstvý nositeľ Templetonovej ceny za rok 2016 Rabbi Jonathan Sacks:

Zverejnené v PDCS Blog

Dva konce Európy. Ukrajina a Dánsko. Vzdialené tisíce míľ od seba, prežívajúce rozdielne problémy a strachy. Poviete si, čo už tu môže byť spoločné? Starodávne severské kráľovstvo Hamleta, kde demokratickú ústavu prijali bez revolúcie v r. 1848, krajina mieru, sociálneho blahobytu a tolerancie, vysnívaný cieľ migrantov. Vojnou utrápená obrovská Ukrajina, dejisko toľkých revolúcií, že už to ani nepočíta, s históriou plnou krvi, utrpenia, ale aj pokrytectva a pretvárky. Osem komunitných aktivistiek a aktivistov z Černigova, Achtyrki, Dopropolia, Pavlogradu, Čerkasov a Kyjeva sa vybralo spolu so svojím ukrajinským koordinátorom a slovenskou konzultantkou „do sveta“. Mnohí z nich po prvý krát v živote. Okrem zhúžvaných bankoviek ťažko ušetrenej tvrdej valuty si priniesli zvedavosť, hrdosť a lásku k svojim mestám, optimizmus a chuť učiť sa. A tým očarili aj otvorených a priateľských Dánov. Tento blog je o tom, čo sme spolu videli a zažili za päť dní študijnej cesty v Kodani.

Zverejnené v PDCS Blog
Strana 1 z 2