Blog

Si facebookový závislák?

25. december 2016,

Ste facebookový závislák? Odpovedzte si na 20 otázok dotazníka IAT v závere tohto blogu a uvidíte. Na tému facebookovej závislosti-nezávislosti napísala zaujímavú knižku doktorandka Sociologického ústavu Akademie věd Marie Pospíšilová ...

 

 

na obr. autorka Marie Pospíšilová

Knižka (https://goo.gl/efRVWM) je výsledkom jej výskumu a uplatnenia známej sociologickej teórie - dramaturgickej metafory Ervinga Goffmana –do prostredia fanúškov facebooku. Goffman ju vytvoril pred takmer 50 rokmi (v knihe The Presentation of Self in Everyday Life, 1959). Bolo to v časoch keď sme nechyrovali o sile sociálnych sietí, keď slová ako „trolling“, „bot“, „flame“ v dnešnom význame neexistovali a keď rodičia Marka Zuckenberga ešte nechodili ani do jaslí. V roku 1959 by ich určite nenapadlo, že o štvrťstoročie sa im narodí syn, ktorý o ďalších 20 rokov vymyslí Facebook- globálne stretávacie miesto s každomesačnou návštevnosťou 1,7 miliardy užívateľov. S mladými užívateľmi Facebooku v Čechách uskutočnila autorka sériu hĺbkových rozhovorov. Ona sama tieto interviá označuje ako „etnografické virtuálne prechádzky“. Vo výskume sa snaží pochopiť, aká je identita a sebaprezentácia facebookových nadšencov, ako vyzerajú ich každodenné interakcie na sociálnej sieti, prečo po čase Facebook opúšťajú a prečo sa potom, vo väčšine prípadov, na Facebook opäť vracajú.

Keď autorka spomína „facebookovú závislosť“, nechápe ju ako patologický, negatívny jav, ale ako charakteristiku ľudí, ktorým sa niekedy hovorí „digitálni domorodci“. Tí sa do sveta sociálnych sietí už narodili a sú zvyknutí na situáciu, že sociálne siete nás obklopujú všade a 24 hodín denne. Žijú vo svete, ktorý nie je oddelený na svet práce a svet voľna, pretože hranica medzi nimi je prestupná a zahmlená. Väčšinou ani nevieme, v ktorom z týchto svetov sa nachádzame a ani to nie je podstatné. Kontinuálne zapnuté mobily zatiaľ väčšinou nemáme voperované pod kožu (to je veľmi pravdepodobný vývoj počas najbližších rokov), ale už teraz sa tak správame.

Pospíšilová opisuje online svet ako priestor, v ktorom sú, na rozdiel od tradičnej komunikácie, všetky sociálne vzťahy zviditeľnené. Na sociálnych sieťach vidíme, kto je s kým v akom vzťahu, môžeme si obzerať kamarátske siete cudzích ľudí, vzťahovú dynamiku, frekvencie a spôsoby akými reagujú na komentáre ostatných, stratégie seba odhaľovania a práce na svojom vonkajšom sebaobraze, ako aj citlivé miesta, ktoré v bežnej komunikácii tvárou v tvár ľudia občas schovávajú. Napriek kritike, nepriznávaniu sa a zosmiešňovaniu, používa na Slovensku Facebook 2,3 mil. užívateľov, pričom počet falošných účtov sa odhaduje asi na 7% z nich. Sociálne siete boli v časoch ich počiatkov opisované iba pozitívne, ako najrevolučnejší vynález, ktorý bude znamenať nekonečnú horizontálnu diskusiu a zabezpečí skutočnú deliberatívnu demokraciu. Dnes sa hodnotiace znamienko zmenilo. Sociálne siete sa opisujú aj ako „najúčinnejšia moderná zbraň hromadného ničenia“. Kedysi sa online a offline svet skúmal oddelene. Predstavovali sme si, že človek sa správa diametrálne odlišne podľa toho, či je na sieti, alebo ak čelí priamej konfrontácii človeka oproti. Ukazuje sa, že takáto dualita už neplatí. Nové médiá nie sú užívané úplne novými spôsobmi, skôr platí, že dochádza k „remediácii“. Kyber-priestor rozširuje predchádzajúce médiá. Ľudia sa v online nesprávajú až tak inak, než ako v offline. Len im nedochádza nakoľko priehľadné a výpovedné je ich virtuálne fungovanie.

 

Goffman nechápal identitu ako nejakú stabilnú charakteristiku. Podľa neho sa identita tvorí a neustále pretvára prostredníctvom kontaktu s ľuďmi. Či už komunikujeme tvárou v tvár alebo prostredníctvom internetu, nie je to neovplyvnená komunikácia. Jednáme na základe reálnych, ako aj na základe predpokladaných, reakcií ostatných. Komunikačné prejavy Goffman rozdeľuje na dve skupiny. Také, ktoré sú „given“ (tie zámerne vysielame, lebo sa chceme javiť nejakým spôsobom). Do druhej skupiny patria prejavy, ktoré sú „given off“ (teda také, ktoré plne nekontrolujeme... tie vznikajú akosi mimo, nezámerne). Pôvodne sa zabúdalo, že množstvo informácií o sebe hovoríme neplánovane, bez priameho očného kontaktu. V sociálnych sieťach vidno, na čo reagujeme, čo čítame, o čom diskutujeme, na čo reagujeme silne alebo minimálne, koho obdivujeme, koho neznášame, do akej názorovej skupiny a sa radíme a ako sa presúvame v medzi názorovými skupinami. Ako to závisí od toho s kým beží dialóg, či multilóg. Často zabúdame, že na internete nediskutujeme a neprezentujeme sa len pred úzkou skupinou priateľov, ale možno aj pred tisíckami iných účastníkov diskusie. Psychologicky tú diskusnú masu nevieme uchopiť. Stále máme pocit, že nás „vidia“ len naši facebookoví priatelia, teda tých 50, 500 alebo 2000 ľudí, ktorých sme pri akceptovaní priateľstva odsúhlasili, prípadne sa nám zdá, že tá skupina je „očistená“ o ľudí, ktorých sme cielene vylúčili z radov virtuálnych priateľov. V tomto je ale fungovanie online iné než ohraničená diskusia offline. V online vlastne nevieme, s kým hovoríme a pred kým sa prezentujeme. Na druhej strane - v živých diskusiách mimo sociálne siete, ľudia častejšie používajú svoju skutočnú identitu. Na sieti – vo virtuálnom svete - je to iné. Mnohí sa tam hrajú s vlastnou identitou. Majú falošný pocit, že môžu vystupovať nezávislejšie, lebo hovoria z väčšej komunikačnej vzdialenosti a občas majú pocit, že sú schovaní za čiastočnú anonymitu. Výskumník Brett Baumgarner vidí v správaní ľudí na Facebooku vyššiu mieru voyerizmu a exhibicionizmu, iní hovoria o efekte „train stranger“. („Efektom cudzinca vo vlaku“ sa označuje často pozorovaný jav, že ľudia  dokážu zvlášť nezáväzne odhaliť intimitu a úprimne porozprávať aj o svojich strachoch a slabostiach voči neznámemu spolucestujúcemu vo vlaku. V zdôverovaní sa cítia slobodnejšie práve preto, že neznámeho partnera v diskusii nepoznajú, v rozhovore nie sú zaťažení minulými, či budúcimi interakciami a očakávajú, že tohto „anonymného“ človeka už v živote nestretnú.

V súvislosti s tým, kde sa odohráva komunikácia jednotlivca, hovorí Goffman o tzv. “regiónoch“. Hovorí o prednom regióne tzv. „forbíne" a o zadnom regióne tzv. „zákulisí". V prednom regióne sa odohráva jednanie človeka, v ktorom jednotlivec nejaké prejavy zdôrazňuje a iné potláča, tak, aby pred publikom cielene vyvolal nejaký dojem. Potlačené skutočnosti patria do zákulisia. Tam má publikum vstup odoprený. Neplánované odkrytie vlastného zákulisia vyvoláva u väčšiny ľudí chaos. Zatiaľ čo v bezprostrednom kontakte je vo väčšine komunikačných situácií hranica medzi forbínou a zákulisím kontrolovateľná jednoznačná, v komunikácii na sociálnych sieťach dochádza k posunu hraníc, ich rozostreniu a potrebe nanovo definovať sociálne situácie. Komunikačné zákulisie je u ľudí oveľa viac otvorené, než by chceli.  Dochádza k vzájomnému prepojeniu, archivovaniu, kopírovaniu a posunom informácií. Bez toho, že by si to ľudia želali alebo si toho boli vedomí, ostatní môžu - synchrónne alebo asynchrónne - sledovať dynamiku ich zákulisia. Aj ľudia, ktorých človek nepozná a nevníma, vidia s kým komunikujú, na koho reagujú, akým tónom, ako si osvojujú alebo sa vymedzujú voči názorom konkrétnych ľudí, ako vznikajú ich myšlienky, ktoré časti sú prebraté, v ktorom čase a na ktorom mieste sa komunikujúci aktivizujú, čo z blízkej alebo ďalekej minulosti sa pokúšajú utajiť. Ešte pred niekoľkými rokmi si zamestnávatelia počas výberových pohovorov vytvárali dojem o človeku hlavne na základe aktuálneho rozhovoru tu a teraz. Nemali k dispozícii informácie o tom čo si uchádzač myslel pred desiatimi rokmi, čo obdivoval, v akých skupinách sa vyskytoval, čím exhiboval, čo zatajoval... Dnes nevieme, kto sa na našu komunikáciu pozerá a o potenciálnom obecenstve často nevieme urobiť ani kvalifikovaný odhad.  Facebookoví  účastníci sa väčšinou snažia pohybovať v strednej zóne (medzipriestore medzi goffmanovskou forbínou a zákulisím), ale občas sú prekvapení, že príliš veľa ľudí vidí do ich „komunikačnej kuchyne“. Časť z nich je mimoriadne alergických na „tagovanie“, kde sa bez ich súhlasu ich interná komunikácia vynáša na verejnosť a šíriteľmi tejto komunikácie sa, bez ich jednoznačného súhlasu, stávajú ľudia, ktorí človeku nevadia, ale aj takí, ktorí mu vadia. Časť ľudí tento tlak nevydrží a (často aj po brutálnych zážitkoch osočovania, “flame war“, trollovania, prenasledovania/stalkingu, či dokonca ukradnutej identity), zdrvení odchádzajú z Facebooku, do zdanlivého bezpečia komunikácie tvárou v tvár. Ukazuje sa ale, že sa nemožno celkom spoliehať na slová, na spôsoby akými opisujeme svoje stratégie fungovania na rozhraní virtuálneho a reálneho sveta. Zaznamenávame totiž jav, ktorý sa označuje ako „paradox privátnosti“. Na jednej strane ľudia často deklarujú ako je pre nich dôležité chrániť si súkromie, na druhej strane v realite sa nastavenie súkromia na ich profiloch takmer nemení a tak aj ich osobné informácie sú prístupné všetkým.

Pospíšilová komentuje viaceré typológie užívateľov facebooku, ktoré umožňujú pochopiť odlišné motivácie zotrvávania na sieti a v súvislosti s tým aj odlišné komunikačné štýly. Pozornosť venuje napríklad typológii Roberta V. Kozinetsa, ktorý delí facebookových fajnšmekrov na: „turistov“; nezáväzne sa baviacich („minglers“), ktorí sú na Facebooku kvôli vzťahom; oddaných nadšencov („devotees“), ktorých zaujíma obsah, ale majú len slabé väzby na ľudí; a napokon na insajderov („insiders“), ktorí majú silné väzby a aj nadštandardný záujem o obsah. Inak komunikáciu na sieti prežíva „turista“, inak „insider“. Preto každý interpretuje, to o čom sa bavili inak. Dáva tomu inú váhu. Veľmi odlišne do komunikácie vstupujú ľudia, ktorí tu hľadajú flirt či staré kontakty, napr. zo strednej školy, a ľudia, ktorí využívajú jednodimenzionálnosť sociálnych sietí a prichádzajú sa predvádzať, aby získali sociálnu pozornosť, ktorá im v reálnom živote chýba (tzv. typ „attention seeker“). Zaujímavá je aj typológia Martina S. Fieberta, ktorý sa zameriava na to ako jednotlivé typy užívajú Facebook. Jeho typológiu tvoria „entrepreneurs“, či typy, ktoré zaplavia facebook nekonečnými selfíčkami, a ktorých on označuje ako typ „look at me“, „ideologues“ (tí, ktorých baví nekonečné politizovanie a anonymné konfrontovanie sa s inými názormi, „historians“ (ktorí hlavne publikujú archívne fotky a všetko čo je retro), „špióni“ (ktorí sami nepublikujú vlastné príspevky, ale pozorne si prehliadajú profily ostatných), motýle - „social butterfly“, ktoré poletujú od statusu k statusu a komentujú všetky obrázky a texty ostatných. Poslednou kategóriou sú tí, ktorí na Facebook nechodia ani neprispievajú. Volá ich typ „in name only“ a aj keď tam nechodia, považujú za dôležité byť zaregistrovaní, lebo... „ak nie si na Facebooku, tak neexistuješ“.

Pospíšilová končí knižku so zaujímavou témou odchodov a opätovného návratu na Facebook. Vzhľadom na hlasne ohlasované odchody niekedy vzniká dojem, že Facebook ľudia masovo opúšťajú a presúvajú sa na siete inde. Štatistika je náročná, ale ukazuje sa, že so znižovaním počtu užívateľov facebooku to nebude tak akútne. Mnohí hlasno odchádzajúci sa po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch na facebook ticho vracajú. Choney uvádza, že až 61% užívateľov spomenulo, že si od Facebooku čas od času potrebujú oddýchnuť a asi polovica súčasných „neužívateľov“ sa k nemu hodlá v budúcnosti vrátiť. Choney nazval tento jav „facebookovou únavou“, York a Turcotte toto obdobie označujú ako „facebookové prázdniny“.  Odchody zo siete sú niekedy oznamované ako vymedzovanie sa voči mainstreamovej kultúre, inokedy je to čisto prispôsobenie sa tomu, čo robí a kde sa komunikačne nachádza okruh vlastných priateľov.

Tak ako aj v iných sociálnych interakciách aj na facebooku hráme o dispozičnú dôveru. Čo budú ostatní robiť s dôverčivými jednotlivcami. A pre zmysluplný život potrebujeme aj ľudí, ktorí majú mieru dôvery oveľa väčšiu než je bežné.

Ak máte chuť urobte si ešte "Test závislosti na internete" z dielne Kimberly Young.

 

Test závislosti na internete (Internet Addiction Test -IAT)
Dr Kimberly Young
Prosím odpovedzte na otázky na škále: 0 nikdy 1 zriedka 2 občas 3 často 4 často 5 vždy

1. Ako často prichytíte, že ste ostávate na internete dlhšie, než ste zamýšľali?
2. Ako často zanedbávate domáce povinnosti, lebo trávite väčšinu času na online?
3. Ako často uprednostníte vzrušenie z internetu pred chvíľou do intimity s vaším/vašou partnerom/partnerkou?
4. Ako často sa nadväzujete nové vzťahy s ľuďmi, ktorých poznáte iba z internetu?
5. Ako často sa ľudia z vášho okolia sťažujú na množstvo času, ktoré trávite online?
6. Ako často zanedbáte vašu prácu alebo štúdium kvôli času, ktorý trávite online?
7. Ako často si skontrolujete maily alebo Facebook, predtým ako sa pustíte do niečoho, čomu sa venujete na internete?
8. Ako často sa nepodávate plný pracovný výkon kvôli vášmu pobytu na internete?
9. Ako často sa vám stane, že znervózniete alebo skresľujete skutočnosť, keď vás niekto spýta čo robíte na online?
10. Ako často blokujete rušivé myšlienky o vlastnom živote, tým, že hľadáte upokojenie na internete?
11. Ako často sa už neviete dočkať, kedy sa opäť dostanete na internet?
12. Ako často vás napadne, že život bez internetu by bol nudný, prázdny a bez radosti?
13. Ako často vás rozruší alebo naštve, keď vás niekto počas pobytu na internete vyrušuje, až tak, že začnete kričať?
14. Ako často poriadne nespíte kvôli tomu, že ostávate na internete neskoro do noci?
15. Ako často myslíte na internet aj keď nie ste napojení alebo uvažujete o tom, že by bolo dobré pripojiť sa online?
16. Ako často si hovoríte "ešte pár minút", keď ste pripojení online?
17. Ako často vás napadne, že by ste mali redukovať množstvo času, ktorý trávite online?
18. Ako často sa snažíte zatajiť to, ako dlho ste boli na internete?
19. Ako často sa rozhodnete stráviť viac času na internete než priamo s ostatnými ľuďmi?
20. Ako často sa vám stáva, že depresia zlé nálady alebo nervozita ktorú cítite keď ste off-line, odídu v momente ,keď sa pripojíte na internet?

Spočítajte si celkové skóre. Čím vyššie je skóre, tým väčšia je vaša miera závislosti.

20-49 bodov: Nachádzate sa v priemere online užívateľov. Niekedy je vaše surfovanie na webe nad rámec, ale ešte stále máte nad vaším užívaním internetu kontrolu

50-79 bodov: Určite ste už zachytili problémy, ktoré vám prináša pobyt na internete. Mali by ste zvážiť ich skutočný dopad na vlastný život.

80-100 bodov: Vaša závislosť na internete vám v živote spôsobuje značné problémy. Mali by ste porozmýšľať nad dopadom internetu na váš život a jednoznačne riešiť problémy priamo a radikálne.

On-line verzia testu je k dispozícii na adrese http://www.internetoveruse.com/?p=171

  

Bratislava, 1.1.2017

                                                                                                                                       * * *