Občianska participácia

Projekt, ktorý podporila Britská rada, trval od marca 2000 do marca 2003 a bol určený najmä pre environmentálne organizácie (ďalej EMVO) a občianske iniciatívy, zaoberajúce sa participáciou, ale aj pre predstaviteľov verejného sektora.

Program koordinovala naša externá spolupracovníčka Zora Pauliniová a trénersky i koncepčne na ňom spolupracovala Karolína Miková.

Čo bolo cieľom projektu?

  • Umožniť MVO a občianskym skupinám efektívne hájiť verejné záujmy v oblasti životného prostredia,
  • posilniť kapacitu MVO pre zapojenie do rozhodovacích procesov a pre vytváranie a presadzovanie stratégií, koncepcií a právnych noriem, týkajúcich sa životného prostredia,
  • podnietiť spoluprácu medzi verejnosťou, neziskovým sektorom, štátnou správou a samosprávou a podnikateľským sektorom.

Sme presvedčení, že vďaka a prostredníctvom nášho projektu:

  • boli zapojené organizácie a iniciatívy schopné účinnejšie presadzovať verejné záujmy v oblasti ochrany životného prostredia,
  • stali sa absolventi tréningov priamymi účastníkmi rozhodovacích procesov na rôznych úrovniach, využívajúc prácu s médiami, vyjednávanie a verejné stretnutia či účasť v poradných a rozhodovacích orgánoch,
  • mohli zapojené organizácie ovplyvňovať miestne, regionálne i celoštátne koncepcie a presadzovať zmenu politickej kultúry vo svojich komunitách.

Projekt bol postavený tak, aby umožnil ľuďom získať nové vedomosti a zručnosti prostredníctvom série tréningov, konzultácií, facilitovaných stretnutí, vydaných publikácií a spracovaných prípadových štúdií.

Ponúkame vám niektoré kvantitatívne i kvalitatívne výstupy:

  • vyše 100 vytrénovaných predstaviteľov MVO a verejného sektora (miestnej samosprávy, štátnej správy, školstva), ktorí sa stali multiplikátormi myšlienky občianskej participácie,
  • otvorenie diskusie o občianskej participácii, formulovanie princípov, východísk a metodiky v OP,
  • vznik webovej stránky a CD-ROMu zameraných na tému Občianska participácia, 
  • vydaná publikácia Občianska participácia (dve vydania) s konkrétnymi prípadovými štúdiami, pripravená publikácia o vedení verejných stretnutí.

 

Ako vnímali projekt účastníci?

Súčasťou celého projektu bola aj záverečná evaluácia, uskutočnená formou dotazníkového prieskumu. Uvádzame výňatky z odpovedí na otázky o tom, čo účastníci získali, aký dopad projekt mal a čo vo svojej práci využívajú:

  • Moja účasť na tréningu okrem manuálu, ktorý je súčasťou našej knižnice priniesla pre organizáciu aj nový „produkt“ – iný spôsob plánovania a rozhodovanie „zdola nahor“. Popri metódach, ktoré už v organizácii využívame (komunitný prieskum, verejné stretnutia, vízia komunity, SWOT atd.) sú plánovacie víkendy ďalším spôsobom, ako zapojiť verejnosť do spoločného plánovania.
  • Uvedomila som si, že aj keď je človek odborník na určitú činnosť, musí si uvedomiť, že ju robí pre ľudí, ktorí v obci žijú a tak by ich názor v projekte mal zohľadniť. Najdôležitejšie umenie je vedieť komunikovať s ľuďmi a dať im pocit spolutvorby na veciach, ktoré sa zdajú byť „malé“, ale majú nesmierny dopad.
  • Veľmi stručne: tréningy pripravované Kalkou a Kajou sú profesionálne a vždy je čo sa naučiť. Aj keď nie všetky nové poznatky využijem okamžite po návrate do organizácie, postupne „vyťahujem“ či už niečo z manuálu, nejaký nový postup, ktorý sa počas tréningu použil, alebo novú hrátku, novú informáciu.
  • Za jeden deň dovolenky v práci som sa dostal do obrazu, ujasnil som si súvislosti, získal som kontakty. Pre človeka pracujúceho v biznise (ako napr. ja) ktorý nemá čas atď., to bolo maximálne efektívne využitý priestor a čas....
  • Získané vedomosti ako aj kontakty na organizácie a ich publikácie som využila najmä pri koncipovaní a implementácii šiestich cyklov tréningov lídrov ako aj pri každodennej práci s občianskymi aktivistami pri riešení problémov ich komunít.
  • V praxi pracujem v Programe obnovy vidieka a vidíme, ako si ľudia postupne začínajú uvedomovať, že len od nich závisí v akom prostredí žijú a začínajú sa zapájať do diania v obci. A najmä a starostovia si zvykajú pracovať kolektívne. Ako príklad takéhoto princí-pu spolupráce s občanmi môžem uviesť Mikroregión Južné Sitno (sídlo v Prenčove) a Mikroregión Pod Panským dielom (sídlo v Slovenskej Ľupči).